Dejiny

Patrí k najprekladanejším filozofom a publicistom v povojnových dejinách Československa. Jeho kniha Obnovenie poriadku je presnou diagnózou spoločnosti a politiky normalizovaného Československa. Napriek, či možno práve vďaka, medzinárodnému uznaniu si v rodnom Československu vyslúžil vyhodenie z Komunistickej strany, zákaz publikovania a nakoniec väzenie. Reč je o Milanovi Šimečkovi.

V týchto dňoch vychádza netradičné a veľmi prístupné spracovanie života Milana Šimečku pod názvom Súdruh disident, kniha v komiksovej forme na 200 stránkach veľmi pútavou formou mapuje Šimečkov život. Život, ktorý je v mnohom mikrohistóriou generácie progresívnych a ľavicových intelektuálov v povojnovom Československu.

Ako sa Šimečka stáva komunistom a ako sa postupne so stranou vnútorne a neskôr aj oficiálne rozchádza? V čom spočíva Šimečkova kritika normalizácie? Ako prežíva mesiace vo väzení a ako zasahuje normalizácia jeho verejný ale zároveň tiež osobný život?

Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so spisovateľom, publicistom a riaditeľom Geotheho inštitútu, Michalom Hvoreckým, ktorý je tiež spoluautorom čerstvo publikovanej knihy Súdruh disident: pravdivý komiks o Milanovi Šimečkovi (Nadácia Milana Šimečku) prvej komiksovej novely o živote Milana Šimečku.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

21 príbehov osobnej statočnosti – azda takto by sme mohli v úvode a v stručnosti zhrnúť obsah knihy Nenechali sa zlomiť, ktorá čoskoro zamieri do slovenských kníhkupectiev.

Jej autorka Soňa Gyarfášová v nej sústreďuje príbehy politických väzňov prenasledovaných komunistickým režimom. Viacerí z nich však prežili perzekúcie i prvej nacistickej či ľudáckej totality.

Galéria ľudí, ktorú tak kniha predstavuje, je aj prehliadkou smutných dejín 20. storočia na konkrétnych životných osudoch.

A keďže sa blíži 17. november, keď si budeme pripomínať 35 rokov od pádu komunizmu, je to príležitosť prejaviť práve týmto ľuďom vďačnosť i tým, že si pripomenieme ich príbehy.

V podcaste Dejiny sa Jaro Valent rozpráva s autorkou knihy Soňou Gyarfášovou.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

Dejiny československej vlády v exile počas druhej svetovej vojny sú téma, ktorá sa objavuje vo verejnom diskurze skôr sporadicky, pričom neraz ide len o strohé informácie – v skratke to, čo sa väčšine z nás vybaví ako prvé, je pár určujúcich postáv: prezident Edvard Beneš či Ján Masaryk – vieme o ich angažovaní v rokovaniach s veľmocami – v prípade Beneša, samozrejme, s predstaviteľmi Sovietskeho zväzu. Ich dennodenný program a pôsobenie v Londýne však zostáva viac-menej obskúrne.

Aké boli okolnosti vzniku exilovej československej vlády v Londýne? Ako exilová vláda fungovala? Aká bola jej agenda a jej vzťahy s ostatnými exilovými vládami? Akú úlohu zohral Edvard Beneš či Ján Masaryk? A napokon aké lekcie pre súčasnosť nám poskytujú dejiny exilu?

Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Pavol Jakubcom, historikom diplomacie a medzinárodných vzťahov. Dr. Jakubec je absolventom dejín na univerzitách v Prahe a Osle, momentálne pôsobí na univerzite v Göteborgu. Je tiež členom New Diplomatic History Network, interdisciplinárneho tímu zameraného na komplexné porozumenie diplomatickým aktérom a praktikám v dejinách. Pavol Jakubec je autorom štúdií vo viacerých jazykoch.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

Kráľ Madagaskaru – aj takto sa o Móricovi Beňovskom zvyčajne vyjadrujeme. Azda je to i prvé slovné spojenie, ktoré nám pri tomto uhorskom dobrodruhovi vystane na mysli. A s ním aj otázka - ako sa na tento africký ostrov vlastne dostal?

Móric Beňovský sa na čele kolonizačnej misie objavil na Madagaskare pred 250 rokmi, aby tu presadzoval predovšetkým záujmy francúzskeho kráľovského dvora. Počas svojho niekoľkoročného pôsobenia si však získal dôveru miestnych obyvateľov, a to až do tej miery, že vraj bol na slávnostnom kabare, teda stretnutí zástupcov jednotlivých etník, vyhlásený za „kráľa kráľov“. Sú však tieto tvrdenia z Beňovského memoárov pravdivé alebo sú skôr fikciou, ktorú rád o sebe šíril? A akým miestom bol vlastne Madagaskar na konci 18. storočia? S čím všetkým sa Móric Beňovský v tomto odľahlom kúte sveta stretol?

Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a o Móricovi Beňovskom sa porozprávam s historikom Patrikom Kunecom z UMB v BB.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

Slovensko má vo svojich starších dejinách len málo osobností, ktoré by poznala široká európska verejnosť alebo sa celosvetovo preslávili. Vďaka cestopisno-memoárovému dielu sa to podarilo azda iba grófovi Móricovi Beňovskému, rodákovi z mestečka Vrbového.

Jeho dobrodružný život a cesty po svete priam vyrážajú dych. Koncom 18. storočia navštívil štyri kontinenty, na saniach prechádzal cez sibírsku tajgu a plavil sa po Tichom, Indickom i Atlantickom oceáne, učil sa jesť paličkami v Japonsku, v prístave Macao na pobreží Číny vysvetľoval, kde je Uhorsko i jeho rodné Vrbové a hľadal priateľov medzi domorodcami na Madagaskare.

Život Mórica Beňovského a jeho spomienky, ktoré zaznamenal pre svojich súčasníkov i pre nás, nám tak ponúkajú nevšedný obraz sveta, v ktorom ešte nešlo prekonávať veľké vzdialenosti lietadlom za pár hodín, kde informácie o ďalekých krajoch mali cenu zlata, a kde cestovanie bolo neraz zápasom o prežitie. Poďte s nami práve na takúto cestu.

Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a o Móricovi Beňovskom sa porozprávam s historikom Patrikom Kunecom z UMB v BB.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

„Do polorozpadnutej Bratislavy, kde sa postupne podarilo horlivým staviteľom šťastných zajtrajškov zdemolovať takmer celé historické jadro, prišiel zahraničný turista. S veľkým záujmom si prezrel niekdajšie korunovačné mesto kráľovnej Márie Terézie a uznanlivo poznamenal: Aké to tu muselo byť všetko krásne pred zemetrasením!“

Toto nie je sci-fi – ale sarkastická kritika stavu životného prostredia v Bratislave na konci 80. rokov minulého storočia. Zhruba v tomto čase pred 37 rokmi, teda v októbri 1987, koluje po Bratislave 64-stranová brožúrka, ktorá sa stane jedným zo zdrojov odporu proti praktikám komunistického režimu. Hoci je Bratislava Nahlas dnes známa najmä ako ekologická iniciatíva - autori kritizujú mnohé neduhy od čistoty ovzdušia až po osudy marginalizovaných skupín. Tento podcast nebude len o Bratislave či Bratislave Nahlas.

Do akého kontextu prichádza, v akom kontexte vzniká Bratislava Nahlas? Kto sú autori tohto textu? A aký je ich reálny dosah? Ako reaguje režim?

Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Júliou Čížovou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Dr. Čížová pred pár mesiacmi úspešne obhájila doktorát na tému: Ochrancovia prírody: environmentálne hnutie na Slovensku v období socializmu a presne na túto tému sa zameriava aj jej dlhodobý výskum.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

Amsterdam, Windproof či Dawes – to sú názvy výsadkových a spravodajských operácií z obdobia druhej svetovej vojny, ktoré väčšine ľudí na Slovensku zrejme nič nehovoria. Už azda viac napovie zaujímavý životný príbeh Chavivy Reikovej, ktorej osud mala možnosť spoznať aj širšia verejnosť v dokumente Návrat do horiaceho domu. Tak či onak, spoločným menovateľom, ktorý spája konkrétnych ľudí s rozsiahlejšími spravodajskými operáciami, bola angažovanosť britských a amerických spojencov počas Slovenského národného povstania a nezištná snaha pomôcť. 

Hoci pôvodným operačným cieľom bolo dostať zostrelených britských a amerických letcov do bezpečia, ako to už vo vojnových podmienkach býva, na konkrétnom mieste a v konkrétnej situácii sa objavovali nové a náročnejšie výzvy. 

Ako sa teda britskí a americkí agenti dostávali na povstalecké územie? A ako sa v neľahkých a rýchlo sa meniacich podmienkach snažili jednoducho splniť svoju povinnosť? A kto vlastne boli muži a ženy, ktorí sa priamo či nepriamo na týchto operáciách podieľali?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Martinom Poschom. 

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

Za posledné roky môžeme v našom regióne sledovať trend vzostupu iliberálnych režimov. Tento trend sa pred pár mesiacmi začal veľmi hmatateľne prejavovať aj u nás. Hoci sa objavujú argumenty o akomsi historickom predurčení Slovenska a Slovákov pre náchylnosť k nedemokratickým režimom- nemožno si nevšimnúť, že vzostup strán spochybňujúcich liberálnu demokraciu sa celkom evidentne týka aj krajín na západ od nás. V podcaste Dejiny sa preto budeme v nasledujúcich mesiacoch s pravidelnosťou venovať dejinám nášho vzťahu k demokratickým ale tiež nedemokratickým režimom. O týchto fenoménoch budeme diskutovať nielen v rámci nášho lokálneho priestoru, ale zasadíme ich do širšieho medzinárodného a globálneho kontextu.

V týchto dňoch vychádza v českom preklade kniha kanadského antropológa Ivana Kalmara- v orginále White but not quite, Central Europe´s Illiberal Revolt- v preklade, Bieli, ale nie tak celkom: Iliberálna vzbura v strednej Európe. Spolu s autorom knihy sa v tejto epizóde budeme pýtať:

Kde môžeme nájsť korene iliberalizmu v súčasnej strednej a východnej Európe? A ako súvisí vzostup Orbána či Fica so vzťahom medzi Východom a Západom? Ako sa na východnú Európu pozerali a pozerajú na Západe v posledných desaťročiach? Ako toto vnímanie ovplyvnilo transformáciu po roku 1989?

Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s kanadským antropológom Ivanom Kalmarom. Ivan Kalmar je profesorom na Katedre antropológie na Munk School of Global Affairs and Public Policy na Univerzite v Toronte. Vo svojom výskume sa dlhodobo venujete témam rasy, náboženstva a politike, a to aj v strednej Európe.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

V podcaste Dejiny sa stalo naším dobrým zvykom venovať sa aktérom a témam, ktoré nie sú viditeľné vo verejnom diskurze o dejinách. S prichádzajúcim novembrom sme si pre Vás prípravili sériu podcastov o téme smútku, vyrovnávania sa so stratou a so smrťou v dejinách. V týchto dňoch vychádza v produkcii Historického ústavu Slovenskej akadémie vied kniha Smrť v stredoveku. Dnes sa pozrieme na jednu z tém tejto knihy - na tému, ktorú naša dnešná hostka poeticky nazýva „smutnou nádherou.“ Budeme hovoriť o smútočných a pohrebných rituáloch a o odievaní, ktoré bolo dôležitou súčasťou zvykov spojených s koncom pozemského života v ranom novoveku.

Ako sa menia rituály pochovávania v 16. storočí na území Uhorska? Z akých prameňov čerpá výskum smrti v novoveku? V čom sa líšili pohrebné zvyky šľachty od pohrebov bežných ľudí? Aké boli rozdiely v odievaní zosnulých detí, mladistvých a dospelých? Akú úlohu zohrával odev vo vyjadrovaní smútku pozostalých? A ktoré dnešné zvyky majú pôvod v ranom novoveku?

Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dr. Lenkou Pajer, historičkou kultúrnych dejín a dejín každodennosti v ranonovovekom Uhorsku. Vo svojom výskume sa venuje najmä odevu a jeho zmenám počas života uhorskej šľachty 16. a 17. storočia. Popri výskume sa tiež venuje rekonštrukcii dobových odevov podľa krajčírskych kníh z uhorského prostredia a popularizácii histórie.

Aktuálne spolupracuje na výstavách odevov s viacerými múzeami, napríklad s Považským a Dubnickým múzeom, či Múzeom v Pezinku. Dvakrát ročne organizuje krajčírske workshopy pre nadšencov reenacmentu na Slovensku. Popri tom všetkom pripravuje publikáciu o uhorskom odeve v období raného novoveku a je tiež spoluautorkou knižnej novinky Smrť v stredoveku.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

Mladý švihácky muž vo francúzskej uniforme s typickou generálskou čiapkou – to je azda prvý obraz, ktorý sa nám vyjaví pri mene Milan Rastislav Štefánik. A všetko ďalšie automaticky nasleduje – letec, astronóm, cestovateľ, diplomat a politik. Skrátka, slovenský národný hrdina.

Ako sa však pri takýchto symboloch stáva, zabúdame do veľkej miery i na jeho obyčajnú ľudskú stránku. Mnohé rodinné súvislosti, skúsenosti z mladosti a prežité roky v domácom uhorskom prostredí sú akoby obostreté aurou národného martýra, ktorého tragická smrť vrhá dlhý tieň alebo skôr oslnivý lesk na všetko čím bol, čo povedal a čo prežil.

Všetci asi tušíme, že takýto Štefánik je skôr ikonou, než živým človekom a radi by sme spoznali toho pravého, skutočného Milana. A možno rovnako budete so mnou súhlasiť, že nič tak človeka neformuje tak ako jeho detstvo a mladosť. Skúsme preto dať šancu mladému chalanovi, ktorý nám spoza obrazu veľkého Štefánika porozpráva trochu iný a azda i obyčajnejší príbeh. A práve takýto príbeh ponúka nová kniha s titulom Mladý Štefánik, ktorá sa zameriava na prvých 18 rokov jeho života.

Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s autorom spomínanej knihy Jószefom Demmelom. Keďže náš hosť k nám prichádza z Maďarska, prosíme o zhovievavosť pri porozumení reči. Veríme, že to podstatné sa z nášho rozhovoru dozviete.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

Várdomb – starý vodojem v Bernolákove, kaštieľ vo Voderadoch, organ v Kostole sv. Michala Archanjela vo Vaďovciach, park kaštieľa v Lednických Rovniach – to sú tohtoročne ocenené objekty už 17. ročníka súťaže Fénix – Kultúrna pamiatka roka. Alebo, aby sme boli presnejší, ocenení sú vlastníci a odborné tímy ľudí, ktoré sa podieľali na obnove týchto pamiatok.

Treba azda dodať, že takéto úsilie neraz stojí omnoho viac, než si je človek na začiatku schopný pripustiť. Záchrana kultúrneho objektu si vyžaduje obrovské množstvo námahy, času i peňazí, pričom návratnosť takto vynaložených prostriedkov býva často v nedohľadne. Napriek tomu i na Slovensku máme veľa príkladov, ktoré nás azda oprávňujú na optimistické očakávanie, že sa podarí rôznorodé a mimoriadne pestré kultúrne dedičstvo zachovať aj do budúcnosti.

Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom umenia PETROM KRESÁNKOM, predsedom odbornej poroty súťaže Fénix – Kultúrna pamiatka roka.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

Vo štvrtok 29. augusta si pripomenieme 80. výročie začiatku Slovenského národného povstania. V Dejinách sme pre vás pripravili sériu podcastov o histórii Povstania, o tom, ako sa naprieč rôznymi politickými režimami táto história ohýbala a napokon aké miesto má Povstanie v našej kolektívnej a individuálnej pamäti. V prvom diele tejto série sme sa na Povstanie pozreli zdola, z pohľadu účastníčok Povstania. Už v tomto diele sme hovorili o tom, ako mnohé príbehy žien zanikli či presnejšie boli vymazané v rámci komunistickej interpretácie povstania, ktorá dominovala nasledujúcich 40 rokov po Povstaní. A dnes sa pozrieme práve na to, ako vznikla a ako sa vyvíjala interpretácia Povstania v rukách politikov, ako aj historikov počas komunizmu. V skratke o politizácii povstania. Ale tiež o tých, ktorí sa tejto interpretácii vzopreli. V týchto dňoch totiž vychádza vo vydavateľstve Denníka N reedícia prelomovej knihy historika Jozefa Jablonického Postanie bez legiend.

Ako vznikala komunistická legenda o povstaní? A čo sa s ňou dialo počas stalinizmu? Do akej miery umožnilo uvoľnenie v šesťdesiatych rokoch nápravu komunistických škôd na Povstaní? Čo sa deje s interpretáciou Povstania počas normalizácie a vlády samozvane najdôležitejšieho účastníka Povstania Gustáva Husáka? Aké možnosti mali kritici Husákovej interpretácie Povstania? A napokon je možné odkaz povstania po desaťročiach účelného politizovania odpolitizovať?

Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Adamom Hudekom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Adam Hudek sa dlhodobo venuje výskumu historiografie, výskumu písania o dejinách, dejinám národného komunizmu. Na tieto témy napísal a publikoval niekoľko odborných článkov a monografiu.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

29. augusta si pripomenieme 80. výročie začiatku Slovenského národného povstania. V Dejinách sme pre vás pripravili sériu podcastov o histórii Povstania, o tom, ako sa naprieč rôznymi politickými režimami táto história ohýbala a napokon, aké miesto má Povstanie v našej kolektívnej a individuálnej pamäti. Ako to už býva v našich podcastoch zvykom - začneme zdola - začneme tými, ktorí boli v dejinách a pamäti Povstania dlhodobo neviditeľní. Alebo presnejšie, neviditeľné— budeme hovoriť o ženách v SNP.

Prečo dnes o ženách v Povstaní vieme tak málo? Aké pozície a úlohy zastávali? Akým ťažkostiam čelili? A aké stratégie prežitia si vytvorili? Aký bol ich príbeh po Povstaní? A ako si môžeme ich príbehy pripomínať dnes, aj prostredníctvom umenia?

Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s umelkyňou a výskumníčkou Erikou Mészarosovou, ktorá aktuálne pracuje na doktoráte na Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne, kde sa venuje umelecko-historickému výskumu pod titulom „Ženy v Slovenskom národnom povstaní“. Vo svojom projekte vzdáva hold ženám, ktoré sa zapojili do Povstania. Ako však spresňuje, nezameriava sa na partizánky na stráži pod Rozsutcom so zbraňou v ruke, ako ich zobrazuje známy Mudrochov obraz, ale na ženy, ktoré prispeli svojou zdanlivo neviditeľnou prácou k priebehu Povstania. Prostredníctvom efemérnych pamätníkov venovaných jednotlivým ženám z jej orálneho výskumu, im vzdáva hold. Svoj výskum prezentovala tiež v médiách a nedávno tiež na TEDex Bratislava.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

22. júla 1941 sa na východnom fronte odohrala bitky o Lypovec- najťažšia a najkrvavejšia bitka Slovenskej armády bojujúcej po boku nacistického Nemecka s vojskami Červenej armády, armády Sovietskeho zväzu. Táto bitka je však len najviditeľnejšou súčasťou dejín ťaženia slovenskej armády na ukrajinskom území. V čase jej výročia si preto zopakujeme podcast, v ktorom sme si približili pôsobenie slovenských vojakov na tomto, slovami historika Timothyho Snydera, známom krvavom území. Úlohou slovenskej armády bolo najmä zabezpečovanie dobytého územia na Ukrajine. Slovenská armáda operovala v oblasti Kyjeva či Mariupoľa, pričom takzvaná Rýchla divízia postupovala v línii Ľvov – Dnipro (pôvodne Dnepropetrovsk) – Záporožie – Mariupoľ– až po ruský Rostov. Slovenská armáda tiež okupovala územia južnej časti Donecka a Luhanska.

Pôsobenie Slovenskej armády na Východnom fronte je ešte stále málo známa kapitola slovenských dejín. V aktuálnej epizóde podcastu si túto časť našej histórie priblížime prostredníctvom fotografií zachytávajúcich ťaženie slovenskej armády na východnom fronte. Príbeh týchto fotografií je mikrohistóriou propagandy Slovenského štátu, jej tvorby a jej recepcie bežnými Slovákmi.

Akú realitu videli vojnoví reportéri na Ukrajine? Za akých okolností vznikali ich fotografie? Ako a s akým zámerom sú na fotografiách zobrazovaní Ukrajinci a Ukrajinky? Vieme zistiť, ako Ukrajinci vnímali slovenskú armádu?

A keď sa pozrieme domov na Slovensko: ktoré fotografie sa dostávajú do novín a časopisov a aký obraz o vojne vytvárajú? A napokon, ako tieto fotografie vnímajú obyvatelia Slovenska? A ako ich vnímame dnes?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Bohunkou Koklesovou, rektorkou Vysokej školy výtvarných umení. Bohunka Koklesová sa vo svojom výskume, kurátorskej a pedagogickej činnosti venuje aj vzťahu umenia a politiky. Je autorkou kníh V tieni tretej ríše (Oficiálne fotografie slovenského štátu) a knihy Súmrak doby, ktorá sa zameriava na fotografie z rokov bezprostredne pred nástupom komunistického režimu. Je tiež autorkou štúdií vo viacerých jazykoch. V roku 2016 spolupracovala s kurátorkami Slovenskej národnej galérie, Katarínou Bajcurovou a Petrou Hanákovou, na výstave Sen x Skutočnosť/Umenie a propaganda 1939 – 1945, ktorá sa stala najnavštevovanejšou výstavou roka a získala viacero ocenení. Bohunka Koklesová v rámci svojho výskumu analyzovala tisícky fotografií vojnových reportérov dokumentujúcich ťaženie armády Slovenského štátu po boku nemeckého Wehrmachtu na ukrajinských územiach Sovietskeho zväzu. A práve o týchto fotografiách bude dnes reč.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

Olympizmus je životnou filozofiou, oslavujúcou a vyvážene spájajúcou telesnú zdatnosť, vôľu, ducha. Spojením športu s kultúrou a výchovou sa olympizmus usiluje o utvorenie takého životného štýlu, ktorý je založený na radosti z naloženého úsilia, na výchovnej hodnote dobrého príkladu a rešpektovaní základných univerzálnych etických princípov.

To je text olympijskej charty, ktorý nás stále odkazuje hneď k dvom predstavám. Na jednej strane je to antický ideál kalokagatie – teda predstava o harmonickom vzťahu duševnej i fyzickej stránky človeka a potom je to ekecheiria, teda posvätné prímerie. Vzhľadom ma uplynulé storočie i na dnešnú mieru konfliktnosti vo svete sa nám najmä druhý ideál môže javiť ako naivný. Avšak práve dôraz na antický odkaz nás posúva k postave baróna Pierra de Coubertina, ktorý práve obnove olympijských hier venoval svoj život.

Návrat hier po storočí do Paríža je tak príležitosťou bližšie sa pozrieť na tohto šľachtica i na hnutie, ktoré stálo na začiatku modernej tradície olympijských hier.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s Barborou Mlynekovou z Historického ústavu SAV.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

Za iný stredovek – to je titul len jednej s veľkého množstva kníh významného francúzskeho medievistu Jacqua Le Goffa. A skutočne, pre iný stredovek tento historik aj celý život pracoval. Jeho pohľad do vzdialenej minulosti nie je len výpočtom dôležitých historických udalostí zasadených do príbehu politických dejín, ale je omnoho hlbším ponorom do sveta, mentality a imaginácie stredovekého človeka.

Jacque Le Goff sa nedržal len tradičných prístupov historiografie, ale vo svojom výskume kombinoval a čerpal z viacerých spoločenských a humanitných vedných disciplín – antropológie, etnológie, komparatívnej religionistiky či filozofie. Približuje nám tak človeka spred mnohých storočí vo svojej komplexnosti, s jeho dušou, zvykmi, prežívaním, strachom pred zatratením, ale i s nádejou v posmrtný život. Ako takýto človek žil, čo cítil a čo si predstavoval? Zdá sa, že pre nás – ľudí modernity či postmodernity – je to už vzdialená a skrytá komnata, ktorú sotva dokážeme pootvoriť, o to menej do nej i nahliadnuť. Jacque Le Goff sa však práve o to usiloval po celý svoj život.

Nedávno sme si pripomínali sto rokov od narodenia tohto premýšľavého muža, ktorý s charakteristickou fajkou v ruke medzi hromadami kníh zmenil náš pohľad na stredovek. Pre vás, našich poslucháčov, sa s mojím dnešným hosťom pokúsime tak trochu o niečo podobné.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Dušanom Zupkom z Katedry všeobecných dejín FiF UK v Bratislave.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

Keď 20. júla 1944 mladý nemecký dôstojník Claus von Stauffenberg vstupoval cez tri kontrolné stanovištia do Wolfsschanze, hlavného vojenského štábu Adolfa Hitlera vo východnom Prusku ukrytého v hlbokých lesoch, bol nadmieru nervózny. V kufríku mal plastickú trhavinu.

O atentát na vodcu tretej ríše sa už so svojimi spoločníkmi pokúšali niekoľkokrát. Žiaľ, zakaždým zišlo z pôvodných plánov a museli napokon rezignovať aj z predstavy, že by sa podarilo naraz zabiť okrem Hitlera, aj jeho zástupcu Hermanna Göringa či ríšskeho ministra vnútra a šéfa SS Heinricha Himmlera. Pre realizáciu operácie Valkýra musel stačiť len jeden, hoci ten najdôležitejší cieľ.

Keď sa z konferenčnej miestnosti, v ktorej sa Hitler nachádzal spolu s ďalšími 23 ľuďmi, ozval približne o tri štvrte na jednu výbuch, Stauffenberg bol už na ceste preč a nadobudol presvedčenie, že sa všetko konečne podarilo a Nemecko bude možno uchránené od najhoršieho. No už o niekoľko hodín, krátko po polnoci bol spolu s ďalšími sprisahancami zastrelení.

O čo vlastne Stauffenbergovi a ďalším sprisahancom išlo? Malo vôbec nacistické Nemecko v lete roku 1944 ešte nejaké alternatívy, okrem definitívnej a úplnej porážky? A prečo sa napokon atentát na Hitlera nepodaril? Aká náhoda, okolnosť, či ako hovoril sám Hitler, „prozreteľnosť“ rozhodla?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom Jakubom Drábikom.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

Dnes 14. júla si celé Francúzsko ako každý rok pripomína svoj najvýznamnejší štátny sviatok – Deň dobytia Bastily. Práve táto udalosť presne pred 235 rokmi odštartovala celý rad politických, ale aj spoločenských a sociálnych zmien, ktoré zvykneme označovať termínom Francúzska revolúcia. Tá mala pre ďalší politický vývoj Európy kľúčový význam a asi nepreháňajú tí historici, ktorí hovoria o globálnom dosahu udalostí vo Francúzsku v lete roku 1789.

Revolúciu dodnes pripomína jej stále živá symbolika – slávna trikolóra, Marseillaisa ako francúzska štátna hymna či slová rovnosť-bratstvo-sloboda. Ako sa v pôvodne absolutistickom Francúzsku kráľa Ľudovíta XVI. rodila revolúcia a na čom vlastne stroskotal starý režim? Kto revolúciu v prvej fáze reprezentoval? Bol to pokus o reformu alebo už prvé výstrely dávali tušiť, že sa spoločenský a politický vývoj pohne v ďalších rokoch k omnoho radikálnejším a násilnejším premenám?

Pripomeňte si francúzsky štátny sviatok našou staršou epizódou. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Oliverom Zajacom.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

Stáli pri zrode americkej nezávislosti a rovnako aj pri zrode ústavy Spojených štátov. Už tradične ich označujeme za otcov zakladateľov a tento prídomok si aj po súčte všetkých pre a proti bezpochyby zaslúžia.

George Washington, John Adams, Thomas Jefferson či James Madison – to sú veľké mená, ktoré nájdeme na veľkom množstve pamätníkov, no zároveň sú to prvé štyri položky na zozname amerických prezidentov.

Keďže si Spojené štáty nedávno znova pripomenuli svoj deň nezávislosti, pozrime sa aspoň na dve z týchto osobností – tak ako ich zobrazuje ikonický Mount Rushmore. Kým George Washington si získal všeobecnú autoritu predovšetkým ako najvyšší veliteľ amerických vojsk počas vojny za nezávislosť, Thomas Jefferson sa presadil na najvyšší úrad aj vďaka svojmu renomé učenca a tvorcu kľúčových dokumentov.

Čo teda vieme o mužoch, ktorí vložili do rodiacej sa novej Ameriky svoju generačnú pečať? Vráťme sa preto k staršej epizóde podcastu Dejiny. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Patrikom Kunecom.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

V najnovšom podcaste Dejiny budeme hovoriť o neviditeľných dejinách, o umelecky a historicky vzácnych stredovekých kostoloch, ktoré pôvodne stáli na našom území, no v dôsledku pohnutých dejín 20. storočia zanikli alebo z nich dnes nájdeme už len ruiny. Cez príbehy ich vzniku, ale tiež príbehy ich zániku môžeme nahliadnuť do miestnych, regionálnych, ale aj národných či európskych dejín, dejín ktoré neraz, podobne ako kostoly samotné, zostávajú neviditeľné.

Hovoriť budeme o kostole ktorý bol pravdepodobne prvým postaveným kostolom na Liptove a ktorý padol za obeť výstavbe Liptovskej Mary (Kostol Panny Márie), o chráme (Kalinkovo) ktorý musel ustúpiť riečnej regulácii a ktorého zvyšky sa nachádzajú pod Dunajskou hrádzou, či kostoloch, ktoré boli poškodené v dôsledku rozvoja baníctva. Vznik a zánik chrámov však nebol len o postavení a zbúraní- ich vznik a zánik úzko súvisel so životom miestnych obyvateľov- za zánikom kostolov bol neraz odchod alebo lepšie povedané nútená konverzia či priamo deportácia pôvodných veriacich. Aj o tom budeme hovoriť z dnešným hosťom, ktorý sa už desaťročia venuje skúmaniu stredovekých chrámov na území Slovenska.

Aké boli dôvody zániku kostolov a kto boli hlavný aktéri? Platí, že za zánikom kostolov 20. storočí bol najmä komunistický režim? Čo slovenský štát, ktorý sa oficiálne hlásil ku kresťanstvu? A akú úlohu v zániku alebo naopak v pokusoch o záchranu zohrávalo miestne obyvateľstvo?

Historička Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s popularizátorom románskej a gotickej sakrálnej architektúry na území Slovenska Štefanom Podolinským. Štefan Podolinský vyštudoval históriu a politológiu a od roku 2008 prevádzkuje spolu s manželkou Alexandrou Podolinskou webstránku o stredovekých kostoloch na Slovensku (www.apsida.sk). Stál pri zrode dejepisnej olympiády a stále je členom autorského kolektívu pre základné školy. Je autorom troch vedecko-popularizačných kníh o románskych a gotických kostoloch na Slovensku, ktoré boli preložené aj do angličtiny. Spolu s manželkou pred dvomi rokmi vydal svoju zatiaľ najnovšiu knihu: Kostoly a ich pohnuté osudy (Dajama 2022).

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny.

Hod diskom či oštepom, bežecké preteky či zápasenie mužov – to je len niekoľko športových disciplín, ktoré nás už akosi inštinktívne odkazujú k starovekému Grécku. Keď však spomenieme olympijské hry, toto spojenie je ešte výraznejšie a zvykneme ich automaticky považovať za dedičstvo či odkaz antického sveta.

Hoci našu pozornosť pútajú už viac než storočie novodobé olympijské hry, neprestáva nás fascinovať ich pôvodný predobraz. A azda ešte zaujímavejšou je otázka, ako sa vôbec zrodil šport a fenomén športového zápolenia v antickom Grécku? Prečo to bolo práve tam? A ako to súvisí s politickým životom starých Grékov?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Adamom Radom.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny a v súťaži Podcast roka 2024 na podcastroka.sk.

„Nikde nebolo ľahšie byť Európanom,“ píše o Viedni na prelome storočí vo svojich slávnych memoároch Svet zajtrajška spisovateľ Štefan Zweig. Hlavné mesto monarchie podľa Zweiga, v tom čase jedného z najznámejších európskych spisovateľov, „harmonizovalo, všetky národné a jazykové protiklady a jej kultúra bola syntézou všetkých západných kultúr“.

V aktuálnom podcaste sa na kultúrny život Viedne pozrieme trochu netradične: cez príbeh Hotela Sacher, hotela, ktorý bol jedným z centier spoločenského života mesta. Stretávali sa tu maliari Gustav Klimt, Egon Schiele či Oskar Kokoschka, spisovatelia Hugo von Hofmannsthal a Felix Salten či skladatelia Gustav Mahler a Arnold Schönberg. Ale takisto významní politici a štátnici.

Možno príbeh Hotela Sacher a rodiny Sacherovcov vnímať ako mikrohistóriu Viedne a monarchie v turbulentných časoch na prelome storočí, v časoch prvej svetovej vojny a v predvečer tej druhej? Ako sa Hotel Sacher stal kultúrnym centrom Viedne? Čím žili kultúrne a ekonomické elity hlavného mesta? A akú úlohu v tom celom zohráva rodina Sacherovcov a ich slávna sacherka? Aj na tieto otázky budeme hľadať odpoveď v nasledujúcich minútach.

Historička Agáta Šústová Drelová (Historický ústav SAV) sa zhovárala s Annou Fundárkovou, ktorá sa v Historickou ústave venuje výskumu aristokracie v ranom novoveku. Aktuálne sa venuje výskumu kráľovských metres, prostitúcie a šľachtických duelov v novovekom Uhorsku a spolu s Ingrid Halászovou a Martinou Viskupovou pripravuje knihu Zlatý vek Pállfyovcov v 18. storočí.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny a v súťaži Podcast roka 2024 na podcastroka.sk.

„Bol to deň ako mnohé pred ním. Len naša nádej bola zasa o niečo väčšia,“ aj takto hodnotí slávny deň D, teda 6. jún 1944 a vylodenie Spojencov v Normandii Jiří Kafka. Tento posledný žijúci československý letec britského Royal Air Force sa 2. mája dožil sto rokov.

Jeho životný príbeh má takmer filmový scenár. Bol jedným z detí, ktoré sa po nacistickej okupácii Československa podarilo zachrániť Nicholasovi Wintonovi a bezpečne ich dopraviť do Veľkej Británie, aby sa napokon sám zapojil do boja proti Hitlerovi ako letec Royal Air Force.

Nie je to však len príbeh Jiřího Kafku, ktorý má takmer neuveriteľný spád a podobu. Môžeme spomenúť ďalšie mená – Imrich Gablech, Ivan Otto Schwarz, Emil Boček, Milan Píka a mnohí ďalší. Viacerí z nich po vojne a po komunistickom prevrate v roku 1948 museli znovu odísť zo svojej vlasti, naopak tí, ktorí zostali, si za svoju statočnosť počas vojny vyslúžili od komunistov degradovanie, perzekúcie a väzenie.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s novinárkou Soňou Gyarfášovou, ktorá dlhodobo mapuje životné osudy ľudí, ktorí bojovali s dvoma totalitami.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte Dejiny v súťaži Podcast roka 2024 na podcastroka.sk. 

„Bol to deň ako mnohé pred ním. Len naša nádej bola zasa o niečo väčšia,“ aj takto hodnotí slávny deň D, teda 6. jún 1944 a vylodenie Spojencov v Normandii Jiří Kafka. Tento posledný žijúci československý letec britského Royal Air Force sa 2. mája dožil sto rokov.

Jeho životný príbeh má takmer filmový scenár. Bol jedným z detí, ktoré sa po nacistickej okupácii Československa podarilo zachrániť Nicholasovi Wintonovi a bezpečne ich dopraviť do Veľkej Británie, aby sa napokon sám zapojil do boja proti Hitlerovi ako letec Royal Air Force.

Nie je to však len príbeh Jiřího Kafku, ktorý má takmer neuveriteľný spád a podobu. Môžeme spomenúť ďalšie mená – Imrich Gablech, Ivan Otto Schwarz, Emil Boček, Milan Píka a mnohí ďalší. Viacerí z nich po vojne a po komunistickom prevrate v roku 1948 museli znovu odísť zo svojej vlasti, naopak tí, ktorí zostali, si za svoju statočnosť počas vojny vyslúžili od komunistov degradovanie, perzekúcie a väzenie.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s novinárkou Soňou Gyarfášovou, ktorá dlhodobo mapuje životné osudy ľudí, ktorí bojovali s dvoma totalitami.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny

Dvadsiateho siedmeho mája 1942 uskutočnili československí výsadkári Ján Kubiš a Jozef Gabčík atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. V tejto akcii, známej ako operácia Antropoid, príslušníci protinacistického odboja zlikvidovali najvyššie postaveného nacistického pohlavára počas celého priebehu druhej svetovej vojny. Obrovský a tragický rozsah represií, ktoré nasledovali, je dnes historikmi a dokumentaristami zmapovaný: poznáme príbehy prenasledovania a vraždenia členov odboja či príbehy vyhladenia obcí Ležáky a Lidice.

Dnes sa zblízka pozrieme na veľmi konkrétny príbeh jednej z účastníčok operácie Anthropoid, ktorej životný príbeh sa predčasne skončil popravou v koncentračnom tábore Mauthausen len pár mesiacov po atentáte: príbeh priateľky Jozefa Gabčíka Anny Malinovej a jej dcéry Alenka, ktorý vo svojej knihe spracovala spisovateľka a dokumentaristka Veronika Homolová Tóthová.

Moje otázky tak budú smerovať nielen na príbeh Anny Malinovej a jej dcéry, ale hovoriť budeme aj o dôležitej úlohe dokumentaristov vo vypĺňaní bielych miest dejín a v čom je ich práca podobná či odlišná od práce historikov.

Kto bola Anna Malinová a aká bola jej úloha v operácii Anthropoid? Aké boli následky nacistických represií proti účastníkom odboja? A čo vieme o smrti Anny Malinovej v koncentračnom tábore Mauthausen? Aký bol osud dcéry Anny Malinovej po jej zatknutí? Ale tiež ako sa skúmajú dejiny dokumentaristom? A aká je ich skúsenosť s toľko skloňovaným poučením sa z dejín?

Agáta Šústová Drelová, historička SAV, sa rozprávala s Veronikou Homolovou Tóthovou, dokumentaristkou, reportérkou a spisovateľkou. Počas rokov veľmi produktívneho mapovania bielych miest našich dejín natočila dvadsaťštyri dokumentárnych filmov, desiatky reportáží o príbehoch ľudí, ktorí si prešli nacistickým a komunistickým prenasledovaním, a tiež pätnásťdielny cyklus dokumentárnych filmov s názvom Neumlčaní. Za sériu reportáží získala v rokoch 2008 -2012 niekoľko novinárskych ocenení. Jej knižnou prvotinou bol príbeh Violy Sternovej Fisherovej, ktorý vyšiel pod titulom Mengeleho dievča. Dnes budeme hovoriť o dokurománe Mama milovala Gabčíka, ktorý zachytáva príbeh Anny Malinovej.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny

Zistiť, vyšetriť, informovať, varovať a niekedy aj potrestať. Takto v stručnosti by sa dali charakterizovať opatrenia, ktoré mali zamedziť nekontrolovanému šíreniu správ v habsburskej monarchii v období Veľkej francúzskej revolúcie či neskôr, v časoch napoleonských vojen. Tie sa šírili neraz aj napriek varovnému prstu cenzora a vzbudzovali pozornosť úradov, ktoré mali dohliadať na stabilitou domácich pomerov a zabrániť prenikaniu nebezpečných revolučných myšlienok.

Ich nositeľom, pochopiteľne, bola už v tomto čase tlač a rodiaca sa žurnalistika, ktorá si nachádzala miesto na stránkach prvých novín. Takými boli aj Pressburger Zeitung, ktoré opakovane spôsobovali roztrpčenosť dokonca i viedenského policajného riaditeľstva. Od začiatku sa tak toto nové remeslo stretávalo so snahou o kontrolu, dohľad či dokonca snahu využiť nové médium pre štátnu propagandu.

Čo vlastne vyvolávalo toľkú pozornosť? Ako na prelome 18. a 19. storočia vznikali noviny a ako do ich práce zasahovali cenzori? A kto vlastne boli prví redaktori a ako fungovala ich komunikačná sieť napriek zákazom a dohľadu úradov?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o počiatkoch novinárskeho remesla rozprával s historičkou Ivonou Kollárovou z Historického ústavu SAV.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny

Ôsmy máj je Dňom víťazstva nad fašizmom - v tento deň v roku 1945 sa skončila druhá svetová vojna a s kapituláciou Nemecka aj vláda nacizmu vo väčšine Európy. Ôsmy máj je pevnou a viac-menej jednoznačnou súčasťou oficiálnej pamäti jednotlivých európskych štátov. O niečo komplexnejšie to je s miestom vlády samotných nacistov v národných dejinách a kolektívnej pamäti jednotlivých európskych krajín.

Dnes ponecháme bokom prípad vojnového slovenského štátu, príbeh štátu, ktorý s nacistami kolaboroval, a budeme hovoriť o krajine, ktorá bola nacistickým Nemeckom okupovaná- o Protektoráte Čechy a Morava. A pozrieme sa priamo na najnovší výskum.

Vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity v týchto dňoch vychádza kniha českej historičky Radky Šustrovej pod titulom Nations Apart, Czech Nationalism and Authoritarian Welfare under Nazi Rule (Oddelené národy, Český nacionalizmus a autoritárske sociálne politiky pod nacistickou vládou). Autorka tejto výnimočnej knihy prijala pozvanie do dnešného podcastu Dejiny.

Ako naznačuje názov knihy, v nasledujúcich minútach sa pozrieme na dejiny protektorátu z novej perspektívy. Pozrieme sa na takpovediac mäkké spôsoby ovládania českej spoločnosti.

Aké okupačné stratégie používalo nacistické Nemecko v Protektoráte Čechy a Morava? Akú úlohu zohrávala sociálna politika a sociálna starostlivosť? Ako na tieto stratégie reagovala česká spoločnosť a akú úlohu zohral český nacionalizmus?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Radkou Šustrovou z Viedenskej univerzity. Dr. Šustrová sa venuje výskumu dejín sociálneho štátu, rodinnej a sociálnej politiky, pracovných práv, ženského aktivizmu a nacionalizmu v Európe 20. storočia. Na viedenskej univerzite sa aktuálne venuje výskumu dejín sociálnej spravodlivosti. Prvá verzia knihy Oddelené národy vyšla pod názvom Zastřené počátky sociálního státu: nacionalismus a sociální politika v Protektoráte Čechy a Morava- a jej súčasný anglický preklad vznikal počas nedávneho pôsobenia Dr. Šustrovej na univerzite v Cambridgei vo Veľkej Británii.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny

V priebehu dejín ľudstvo prekonalo množstvo epidémií a postupne sa učilo s nimi bojovať. Ale ani medicína nepriniesla definitívne víťazstvo ľudstva nad baktériami a vírusmi.

Historický prehľad epidemických nákaz je zároveň často i prehľadom sociálnych kríz, politických rozvratov a turbulencií. Tzv. Justiniánov mor zasiahol Východorímsku ríšu v čase jej najväčšej expanzie, epidémia tzv. čiernej smrti zdecimovala stredovekú Európu v polovici 14. storočia a pandémia španielskej chrípky bola zasa tragickou dohrou udalostí prvej svetovej vojny. A ako ukázali posledné roky, ani naša doba nie je imúnna proti podobným hrozbám.

Fenomén epidémií je zároveň priesečníkom záujmu spoločenských i prírodných vied, histórie, epidemiológie či virológie. A práve v takejto zostave sa zišli odborníci, aby hľadali spoločné odpovede na záhady minulosti i súčasné výzvy a podelili sa s nimi i s verejnosťou.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa na verejnom podujatí, ktoré zorganizovala Učená spoločnosť Slovenska, rozprával s historičkou Tünde Lengyelovou z HÚ SAV, epidemiologičkou Alexandrou Bražinovou z Lekárskej fakulty UK a virológom Borisom Klempom z Biomedicínskeho centra SAV.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo! Stiahnite si appku na ⁠sme.sk/toldo⁠ a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME.

„Podtnite vysoké stromy“ – takáto výzva sa na rozhlasových vlnách začala šíriť pred 30 rokmi v africkej Rwande. Ihneď nasledovala genocída, ktorá celý svet šokovala svojou rýchlosťou a brutalitou.

Masové vyvražďovanie Tutsiov, ktorého sa dopustili Hutuovia vo Rwande v apríli až júli 1994, bolo dôsledkom dlhšieho napätia medzi oboma etnikami a predchádzajúcej občianskej vojny.

Ani to však nevysvetľuje v plnej miere všetko, čo sa stalo. Nevraždili totiž iba vládne hutuovské vojenské jednotky, ale i bežní obyvatelia – sused suseda, jedna rodina druhú rodinu v tej istej dedine. Najčastejším vražedným nástrojom bola mačeta a výjavy, ktorých svedkami boli niekoľkí západní novinári či vojaci v oblasti, akoby vypadli z hororového filmu. Masovému zabíjaniu nedokázali zabrániť ani mierové jednotky OSN, ktoré sa v tom čase vo Rwande nachádzali, za čo táto organizácia právom zožala obrovskú kritiku.

Genocída vo Rwande je však aj príkladom, ktorý nás môže v mnohom poučiť. Poukazuje na to, čo sa stane, ak uvoľníme hranice nenávistným prejavom a mediálny priestor i našu vlastnú reč ovládne propaganda, agresivita a snaha dehumanizovať protivníka.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo! Stiahnite si appku na ⁠sme.sk/toldo⁠ a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME.

„Komunistická Ženeva“- tak takto nazval Prahu s dávkou irónie český historik Karel Bartošek. Praha bola počas celého trvania komunistického režimu sídlom viacerých medzinárodných organizácii, ktorých deklarovaných spoločným cieľom bol boj proti kolonializmu, imperializmu a fašizmu.

Sídlili tu organizácie študentov, novinárov, cirkví či odborov, pričom ich členovia pochádzali najmä z Afriky či Ázie. Čo však znamenal ich boj proti kolonializmu či imperializmu v kontexte komunistického Československa?

A všeobecnejšie, aké malo komunistické Československo vzťahy s krajinami tzv. tretieho sveta? Ako sa tieto vzťahy menili v rámci studenej vojny? Ktoré organizácie sídlili v Prahe a ako fungovali?

A do akej miery boli tieto organizácie pod kontrolou Komunistickej strany Československa či priamo Moskvy? Ich členovia boli neraz inej farby pleti: stretávali sa v Československu s rasizmom?

Historička Agáta Šústová Drelová sa v podcaste Dejiny rozpráva s českým historikom Mikulášom Peštom z Karlovej Univerzity, Ústavu pro soudobé dějiny Českej akadémie vied a aktuálne tiež Výskumného centra dejín transformácii na Viedenskej Univerzite (RECET). Mikuláš Pešta sa vo svojom výskume venuje téme kontaktov Československa s africkými a ázijskými krajinami počas studenej vojny.

Jeho štúdie môžete nájsť v prestížnych medzinárodných vedeckých časopisoch: najnovšie publikácie venoval otázkam medzinárodných organizácií v Československu, československej podpore revolucionárskeho násilia počas dekolonizácie, či československým vojenským špecialistom v krajinách tretieho sveta.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poznáme dobre jeho operu Prodaná nevěsta, fanfáry z predohry k opere Libuše a predovšetkým symfonický cyklus Má vlast. Dá sa povedať, že aspoň základný repertoár z diel Bedřicha Smetanu patrí k všeobecnému hudobnému vzdelaniu nielen v českých krajinách, ale aj na Slovensku.

Bedřich Smetana je považovaný za tvorcu českej národnej hudby. O to viac táto jeho symbolická pozícia a autorita pôsobia v posledných týždňoch, keď si pripomíname dvesto rokov od jeho narodenia, čo je aj dôvod, prečo bol rok 2024 vyhlásený za Rok českej hudby. Je však zaiste užitočné a poučné pozrieť sa na Smetanu predovšetkým ako na človeka, ktorý žil a tvoril v čase, ktorý bol poznamenaný aj zápasom za národnú emancipáciu, ale aj cez perspektívu jeho osobných tragédií, s ktorými sa musel vyrovnávať.

Hoci je dnes Smetana považovaný za nespochybniteľnú autoritu, za svojho života sa musel vyrovnávať s obvineniami z tzv. wagnerizmu či s poznámkami, že nie je dosť český či národný. No omnoho väčšou výzvou preňho boli zdravotné problémy a predovšetkým nastupujúca hluchota. Paradoxne, už ako nepočujúci autor napísal veľkú časť svojho hudobného diela.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva o ikone českej hudby s Olgou Mojžíšovou, vedeckou pracovníčkou a kurátorkou fondu Smetana z Národného muzea - Muzea Bedřicha Smetanu v Prahe.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Holokaust Židov z územia Slovenska je téma, ktorá sa periodicky objavuje v slovenských médiách. Najčastejšie práve v marci: 25. marca 1942 o pol deviatej večer vyrazil z Popradu prvý transport do vyhladzovacieho tábora Auschwitz - do dobytčích vagónov slovenskí gardisti a nemeckí esesáci nahnali 999 židovských dievčat - pre mnohé z nich to bola prvá a zároveň posledná cesta mimo domova. Vrátilo sa ich len pár.

Holokaust je už roky predmetom intenzívneho výskumu: na verejnosť sa často dostáva len časť informácií, neraz chýbajú informácie o najnovších výsledkoch výskumu. Náš dnešný hosť pôsobí vo výskume dejín holokaustu Židov z územia Slovenska, ale tiež v medzinárodnom výskume holokaustu už takmer 21 rokov. Tento rozhovor je príležitosťou pozrieť sa práve na najnovší výskum holokaustu.

Čo by nám nemalo uniknúť z aktuálneho výskumu? Naša pozornosť je dlhodobo zameraná najmä na Auschwitz: geografia holokaustu je však oveľa širšia: kam všade siahajú dejiny deportácie Židov zo Slovenska? A konkrétnejšie: čo vieme o táboroch Sobibor či Majdanek? Kto bol Dionýz Lénard a čo sa môžeme dozvedieť o tejto tragickej kapitole našich dejín práve cez jeho príbeh?

Historička Agáta Šústová Drelová so rozprávala s historikom Jánom Hlavinkom. Dr. Ján Hlavinka je riaditeľom Dokumentačného strediska holokaustu a zároveň vedeckým pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Je takisto členom slovenskej delegácie v International Holocaust Remembrance Alliance (IHRA).

Dr. Hlavinka je autorom viacerých monografií a štúdií o holokauste na Slovensku v rokoch 1938 - 1945, konkrétnejšie monografie Dôjsť silou-mocou na Slovensko a informovať...: Dionýz Lénard a jeho útek z koncentračného tábora Majdanek. Ako spoluautor sa podieľal na publikáciách: Spory o biskupa Vojtaššáka, Pracovný a koncentračný tábor v Seredi (v spoluautorstve s Eduardom Nižňanským), Slovenský štát: predstavy a realita (v spoluautorstve s Martinou Fiamovou a Michalom Schvarcom) a Tábor smrti Sobibor (v spoluautorstve s Petrom Salnerom). Najnovšie mu v anglickom preklade vyšla kniha o Dionýzovi Lénardovi: The Man Who Escaped From Majdanek: Dionýz Lénard and His Testimony.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Základom kremeľského neurotického prístupu k svetovým udalostiam je ruský tradičný inštinktívny pocit neistoty.“ Tieto slová Georga Kennana, amerického diplomata, znalca ruských pomerov a popredného člena americkej diplomatickej misie v Sovietskom zväze v kľúčových rokoch 1944 až 1946, sú tak trochu psychologickou diagnostikou. Tá je zároveň súčasťou tzv. Dlhého telegramu, ktorý Kennan adresoval predstaviteľom americkej administratívy. Zahraničná politika Spojených štátov sa krátko po 2. svetovej vojne potácala pri zmätených úvahách o tom, ako utlmiť podozrievavosť niekdajšieho spojenca na východe a kam vlastne ustúpiť, aby bolo možné upokojiť paranoidnú myseľ sovietskeho vodcu Josifa Stalina.

Nebol to však len George Kennan, ale aj niekdajší britský vojnový premiér Winston Churchill a mnohí ďalší, ktorí upozorňovali, že reakciou predsa nemôže byť politika ústupkov, ale naopak jedine asertívny a odvážny prístup, ktorý voči vonkajšej hrozbe nasadí rovnako silovú odpoveď.

Keď pred 75 rokmi, 4. apríla 1949 ministri zahraničných vecí 12 zakladajúcich štátov Severoatlantickej aliancie podpisovali Washingtonskú zmluvu, Európa i svet sa nachádzali už v inom politickom ovzduší. Eufória z víťazstva nad nacizmom pominula a čoraz hmatateľnejšie bolo možné sledovať narastajúci prízrak komunizmu, ktorý medzičasom ovládol strednú Európu, vrátane Československa.

Ako sa teda rodilo NATO? A vari ešte dôležitejšou otázkou je, prečo táto obranná aliancia vôbec vznikla? A je diagnostika, ktorú v roku 1946 vyslovil George Kennan nečakane aktuálna aj dnes?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Marešom, dlhoročným českým diplomatom, historikom a v súčasnosti riaditeľom Medzinárodného vyšehradského fondu.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prečo vlastne podcastujeme o dejinách? Jednoduchá otázka, ale odpoveď je zložitejšia. Možno tak trochu súvisí s inou otázkou – ako nás formujú príbehy z národných či svetových dejín? A čo sa s nami stane, ak na niektoré z nich zmeníme svoj pohľad?

História je predovšetkým rozprávaním, záleží však na tom, kto rozpráva a čo z udalostí dôb minulých zahrnie do svojho príbehu. Ak však takýto príbeh neobstojí pri konfrontácii s novými faktami, či výpoveďami, ktoré sme jednoducho opomenuli, nie je to tragédia, skôr naopak. Spoločenské vedy neraz musia prepisovať, spochybňovať a búrať to, čo sme si ešte do nedávna mysleli. Nie je to tragédia, ale naopak vzrušujúca práca, ktorú historici dobre poznajú. S našim podcastom Dejiny sa vám už niekoľko rokov snažíme tento svet vedy priblížiť

Dnešná epizóda preto bude predovšetkým o našej práci, o tom ako sprostredkovať polemiku historikov vám, našim poslucháčom. A sme veľmi radi, že sme sa o tom mohli porozprávať s našimi hosťami spoza rieky Moravy, s Martinom Gromanom a Michalom Stehlíkom, tvorcami najúspešnejšieho českého podcastu o dejinách.

Jaro Valent z časopisu Historická revue a Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu SAV sa stretli s tvorcami podcastu Přepište dějiny.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Písal sa 1. november 1755, bola sobota, sviatok všetkých svätých. V portugalskom Lisabone sa veriaci práve zišli v kostoloch, aby si pripomenuli zosnulých, keď sa náhle zatriasla zem. Počas niekoľkých minút sa zrútila väčšina mesta, ktoré sa v tom čase radilo medzi najľudnatejšie a najbohatšie metropoly Európy. Hneď na to sa v Lisabone rozšíril požiar. Vystrašení ľudia z poškodených budov inštinktívne utekali k najbližšiemu voľnému priestranstvu, na pláž, pritom si mohli povšimnúť neobyčajný úkaz. More výrazne ustúpilo, aj o niekoľko sto metrov. Počiatočnú úľavu vystriedala po chvíli druhá a ešte väčšia hrôza. Zo západu sa na mesto valila obrovská viac než 10 metrová vlna cunami. To, čo nezničilo zemetrasenie, v nasledujúcich sekundách zmietol mohutný príval oceánu.

Lisabonská katastrofa otriasla celou vtedajšou Európou. Teológovia a učenci sa pýtali, ako je vôbec možné vysvetliť nešťastie takého nepredstaviteľného rozsahu. Je to Boží trest, alebo je potrebné hľadať iný a racionálnejší výklad tejto udalosti?

Aj táto katastrofa tak naštartovala hlbšie úvahy a stála na počiatku trvalejšieho vedeckého záujmu o neprebádané útroby Zeme. Jedným z výsledkov tohto záujmu je seizmológia – nová vedecká disciplína, ktorá výrazným spôsobom prispela k všeobecnému prírodovednému poznaniu a rozvoju ľudstva.

Čo sa presne stalo v Lisabone pred takmer 270 rokmi? Ako si ľudia podobné udalosti v minulosti vysvetľovali a kedy sa podarilo učencom objasniť skutočné príčiny zemetrasení? A ako toto poznanie prispelo k nášmu materiálnemu, technologickému, ale k spoločenskému rozvoju?

Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprával s prof. Petrom Moczom, vedúcim oddelenia fyziky Zeme na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave a s Evou Rutšekovou, študentkou histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Časopis Slovenka je už desaťročia stálicou slovenského lifestylového neba. Slovenka vznikla v roku 1948, pár týždňov pred komunistickým prevratom. Neprekvapivo, veľmi rýchlo po jej vzniku sa jedným z cieľov redaktoriek Slovenky stalo vytváranie novej socialistickej ženy podľa ideológie Komunistickej strany a vzoru Sovietskeho zväzu. V dnešnom podcaste sa pozrieme ako sa časopis tejto úlohy zhostil v časoch stalinizmu, v časoch horúčkovitého budovania svetlých zajtrajškov a intenzívnych represií politických odporcov režimu.

Ako mala vyzerať nová Slovenka? Ako sa píše a o čom píše ženský časopis v časoch stalinskej diktatúry? Akú úlohu v procese tvorby novej ženy zohrávali emócie a ako ich dnes vieme skúmať?

Historička Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s filologičkou, prekladateľkou a kultúrnou manažérkou Zuzanou Bujačkovou.

Dr. Bujačková popri výskume spoluorganizuje Bratislavský knižný festival a pracuje v občianskom združení literarnyklub.sk. Pred necelým rokom úspešne obhájila doktorandskú prácu na tému: Ženy pod červenou hviezdou. Obraz novej socialistickej ženy v slovenskom mediálnom diskurze (1948 –1953). Momentálne pracuje na rozšírení tohto výskumu, ktorý neskôr vyjde aj knižne. Aktuálne sa kurátorsky podieľala na novom čísle mesačníka Kapitál venovanom ženám za socializmu, ktorý vyjde v polovici marca.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Som bratislavská kaviareň. Jedna úplne konkrétna. Tu, neďaleko. Na námestí, ktoré nesie rovnaké meno ako toto divadlo.“ To sú úvodné slová v podaní Zuzany Kronerovej z inscenácie Pozsony Dance Club v Divadle Pavla O. Hviezdoslava. Prepožičiava tak svoj hlas dobre známej kaviarni Savoy v bratislavskom hoteli Carlton. A hoci sa pri speve a hudbe môže zdať, že to bude veselý príbeh, ten istý hlas nás po chvíli schladí: „Udával? Vraždil? Arizoval? Nemilé. A je to dobrý Slovák? Je. Tak je náš! Zatvorme všetci spolu oči. Myslime na niečo iné. Príjemnejšie. Na krajšie zajtrajšky.“

Kaviareň, či už tá konkrétna z hotela Carlton, ale v prenesenom zmysle slova aj každá iná kaviareň či verejný priestor na Slovensku, je vlastne miestom, z ktorého sa neustále odchádzalo a v ktorej sa striedalo osadenstvo. Jedných štamgastov nahrádzali iní bez toho, aby sa poznali či vôbec chceli poznať. Maďarov, Nemcov či Židov vyhadzovali Slováci, buržoáziu vytláčal novopríchodzí proletariát, ateistov novopečení katolíci, ktorí ešte včera boli komunistami, a tak stále dokola až do dnešných novotvarov, keď na „slniečkarov“ spoza vedľajšieho stola zazerajú obrancovia tradičných hodnôt či akokoľvek naopak, alebo inak. Kedy sa tento kolotoč zastaví?

To je azda otázka, ktorá vám možno v mysli vystane po pozretí spomínaného predstavenia. A hoci v ňom dominuje predovšetkým tanec a hudba, po chvíli si uvedomíte, že veľa slov k tomuto obrazu nás samých ani netreba. My si dnes však o našej minulosti, tak trochu z divadelnej perspektívy, povieme o trochu viac.

Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s riaditeľkou DPOH a spoluautorkou inscenácie Valériou Schulczovou a etnológom Petrom Salnerom u Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Príbeh Milady Horákovej, jej procesu a justičnej vraždy pod taktovkou Komunistickej strany sa postupne stáva pevnou súčasťou verejnej pamäte komunistickej éry v Československu. Príbeh Milady Horákovej nie je jediný svojho druhu. Pred pár mesiacmi sme s dokumentaristkou Soňou Gyarfášovou hovorili o ďalších ženách, ktoré boli väznene v časoch komunistického režimu na Slovensku. A napokon, mnoho z týchto príbehov ešte stále nepoznáme. Dnes sa však pozrieme na ženy počas vlády Komunistickej strany z celkom iného uhla. Pozrieme sa na doposiaľ takmer nepreskúmané pôsobenie žien vo vysokej politike Komunistickej strany.

Akú úlohu zohrávali ženy vo vláde tejto strany? Ako vysokopostavené komunistky vnímali väznenie a popravy iných žien? A akú mieru zodpovednosti nesú na zločinoch stalinizmu? Ako chápali otázku emancipácie a akými témami sa zaoberali v rámci svojho pôsobenia? Čo priniesla komunistická emancipácia širším vrstvám žien? A čo sa mení v šesťdesiatych rokoch?

Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s českou politologičkou a historičkou Janou Kočiškovou. Doktorka Kočišková sa vo svojom výskume venuje politickým dejinám Československa a témou rozhovoru je aj jej najnovšia kniha Ženy v Politike, Rola a postavenie vrcholných političiek v Československu v rokoch 1948-1968.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Alkoholizmus, povery, nízke hygienické štandardy a neschodné cesty. Aj takto by sme si mohli predstaviť prostredie, do ktorého vstúpil Ladislav Nádaši-Jégé v roku 1919, keď prijal pozíciu oravského župného lekára. Hoci chcel pomáhať tým najbiednejším, stretával sa často s ľudskou hlúposťou, zadubenosťou či dokonca odporom tých, ktorým prichádzal slúžiť. O tom, že lekárska služba zďaleka neznamená len liečiť choroby či zaceľovať rany, ale aj rozháňať povery a prinášať aspoň trochu osvety do uzavretých hláv, by mohol rozprávať práve tento slovenský filantrop a spisovateľ.

Nádaši-Jégého tak nepoznáme len ako spisovateľa, významného slovenského prozaika a autora známeho románu Adam Šangala. Bol aj usilovným prispievateľom do novín a časopisov, pričom upozorňoval na neutešené pomery na slovenskej dedine a čerpal pri tom zo svojej každodennej lekárskej praxe. Aj po storočí nám tieto jeho poznámky a spomienky umožňujú nahliadnuť do sveta slovenského človeka, zďaleka nie ideálneho, nepoškvrneného a úprimného ako ho neraz vykresľovala a stále vykresľuje naša romantizujúca naivita, ale človeka zaostalého, poverčivého a zatrpknutého, ktorý neverí nikomu a ničomu.

S čím všetkým sa Nádaši-Jégé ako lekár stretával? Aké choroby a neduhy trápili Oravu krátko po vzniku prvej republiky? A ako na ne reagovali štátne a župné orgány?

Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s historikom Lukášom Krajčírom, z HÚ SAV.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V podcaste Dejiny sa pravidelne venujeme histórii bežných ľudí, histórii každodennosti. Dnes sa touto optikou pozrieme na dôležitú súčasť dejín raného novoveku v malokarpatskej oblasti, dejín Bratislavy a jej širšieho okolia. A pomôžeme si vínom. Ako ukazuje výskum nášho hosťa ak sa na víno, jeho výrobu, distribúciu a konzumáciu pozrieme očami archivára a historika, získame veľmi zaujímavý vhľad do dejín spoločnosti na našom území v ranom novoveku.

Ako sa pestovalo víno v tomto období? Kedy začína vinárska tradícia v Bratislave a jej okolí? Ako sa vinohradníctvo premietalo do fungovania miest, v hospodárskej ale aj politickej oblasti? Kto pracoval vo viniciach? Od čoho závisela kvalita vína konkrétne z malokarpatskej oblasti? A napokon aký bol vplyv dostupného alkoholu na ľudí – ako súviselo v ranom novoveku víno s kriminalitou?

Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s archivárom a historikom Michalom Duchoňom, vedúcim Archívu mesta Bratislavy. Michal Duchoň sa vo svojom výskume venuje problematike mestských dejín raného novoveku, historickej kriminológii a dejinám každodenného života. Na svojom konte má niekoľko publikácii vrátane kníh Zločin v meste, kriminalita a každodennosť v ranonovovekom Pezinku; Modra v premenách stáročí; Bernolákovo 1209-2009: Dejiny obce, a je tiež spoluatorom Dejín Svätého Jura.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Je nevyhnutné pripraviť muža, ktorý obetuje revolúcii nielen voľné večery, ale celý svoj život.“ Autor týchto slov takýmto profesionálnym revolucionárom dozaista bol. V. I. Lenin, od ktorého smrti 21. januára uplynulo presne sto rokov, bol mužom, ktorý revolúcii obrazne povedané obetoval nielen svoj život, ale v praktickom a desivom zmysle slova jej obetoval i milióny iných životov, o ktorých nič nevedel.

Jeho súčasníci a spolupracovníci sa o ňom vyjadrovali ako o jednorozmernom až fanaticky zameranom človeku, pre ktorého politika a jej násilná revolučná podoba boli všetkým. Snaha radikálne prebudovať sociálnu realitu podľa konkrétneho ideologického kľúča, nebola pre Lenina len nejakou teoretickou či dokonca idealistickou kratochvíľou. Naopak, väčšinu svojho života sa snažil vybudovať politickú stranu, ktorá skôr pripomínala teroristickú organizáciu či jednoducho spolok radikálov, odhodlaných na všetko. Sám Lenin hovoril o strane nového typu a o násilí ako o nevyhnutnom červenom či revolučnom terore. Čo presne to znamenalo, sa ukázalo už krátko po nastolení boľševického režimu v roku 1917.

Leninov príklad i nasledujúce desaťročia boľševickej vlády v Rusku a jej neskorší export do sveta pritom vyvoláva celý rad otázok. Ako bolo možné realizovať socialistickú revolúciu práve v Rusku, ktoré aj pre samotného otca vedeckého komunizmu Karla Marxa bolo nerozvinutou a zaostalou perifériou? A bol Lenin jeho ideovým následníkom a praktickým realizátorom jeho myšlienok alebo jeho osobitnou ruskou verziou?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s politológom Tomášom Zálešákom.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prešporok, dnešná Bratislava, bol viac ako dvesto rokov, teda od bitky pri Moháči až po koniec 18. storočia a nástup Jozefa II, syna Márie Terézie, hlavným mestom Uhorskej monarchie. Po tomto období sa na istý čas stáva druhým mestom. Avšak už o pár desiatok rokov opäť zažíva boom, aj keď z dôvodov odlišných ako boli tie na začiatku novoveku. Od konca 19. storočí plánovači- od architektov a inžinierov až po mestských poslancov, prichádzajú s veľkými plánmi ako mesto prispôsobiť novej dobe, novým myšlienkami o fungovaní štátu a spoločnosti. Tieto zmeny sa netýkajú len mesta, ale celkom prirodzene aj rieky Dunaj.

Na scénu nastupujú plánovači, nastáva modernizácia alebo presnejšie technokratický obrat- zmeny, ktoré tento obrat prináša azda najlepšie poznáme z radikálnej premeny Paríža. Premeny, ktorá vyvolala vášnivé diskusie, premeny, proti ktorej protestoval aj známy spisovateľ Victor Hugo.

Čo znamenajú tieto celoeurópske zmeny pre Prešporok? A čom hovoríme ak hovoríme o technokratickom obrate v 19. storočí? Ako rozmýšľajú o mestách a ich funkcii plánovači? A v čom je ich prístup odlišný od predchádzajúcich období? Čo si o ich plánoch myslia v tomto období obyvatelia mesta? V čom sa môžeme dnes inšpirovať a čo sa naopak v dnešných podmienkach, s ohľadom na dnešné potreby a poznatky zdá viac či menej nepoužiteľné?

Agáta Šústová Drelová  historického ústavu SAV sa rozprávala s Laurou Krištekovou,  architektkou a výskumníčkou na Oddelení architektúry na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Dr. Krišteková skúma históriu a teóriu architektúry 20. a 21. storočia so zameraním na vojenskú architektúru, dejiny plánovania miest. Venuje sa tiež občianskemu aktivizmu. Druhou hostkou je Monika Bočková, architekta a výskumníčka na Oddelení architektúry na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Na Fakulte architektúry a dizajnu STU ukončila doktorandský výskum na tému vzťahu Dunaja a Bratislavy v kontexte mestského plánovania od 18. Storočia po súčasnosť. Venuje sa výskumu urbánnych dejín ale aj kritickému písaniu o architektúre a občianskemu aktivizmu. Obe výskumníčky sú spoluautorkami publikácií, Ročenka slovenskej architektúry (2020), Správa o slovenskej architektúre (2023) a tiež knihy Bratislava (Ne)plánované mesto (2020,) ktorá bola ocenená Medzinárodnou cenou kreatívnych médií a Slovenským literárnym fondom a Cenu Mladého vedeckého výskumníka.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zľavnené predplatné na SME.sk za 31 eur nájdete na sme.sk/narodeniny

-

Mesačník Historická revue v spolupráci so SNM – Múzeom Betliar vo svojom decembrovom vydaní priniesla tému dejín rodu Andrássyovcov. Po prvý raz a na jednom mieste ste sa tak mohli a stále môžete zoznámiť s najvýznamnejšími členmi tejto rodiny, ktorí výrazným spôsobom zasiahli do dejín našej krajiny.

S veľkým záujmom ľudí sa toto vydanie stretlo predovšetkým na Gemeri, v regióne kde je dodnes starostlivo uchovávaná živá spomienka na Andrássyovcov. Historická revue sa preto vydala priamo za svojimi čitateľmi a predstavila nové vydanie vo verejnej diskusii v Rožňave – v Kultúrnom centre Kláštor. Aj toto stretnutie ukázalo, že nie sme natoľko odtrhnutí od vlastnej minulosti ako nám to neraz pripadá a že na Slovensku sa v posledných rokoch dvíha obrovský záujem verejnosti o našu spoločnú uhorskú aristokraciu.

Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue. Prijmite moje pozvanie na Gemer, jeden z najkrajších regiónov Slovenska. Moji hostia vám predstavia nielen kaštieľ v Betliari či hrad Krásnu Hôrku, ale uvedú vás aj do rodinného prostredia Andrássyovcov.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Počas vianočných sviatkov si s nami môžete zopakovať najpopulárnejšie či najhorúcejšie diely podcastu Dejiny. Takým je určite aj téma poloostrova Krym a jeho dejín. I dnes je to mimoriadne horúci kúsok zeme medzi Azovským a Čiernym morom, ktorý hrá vo veľmocenských záujmoch Ruska prvoradú úlohu a je dnes súčasťou bojiska ukrajinského zápasu za nezávislosť a územnú celistvosť.

Dejiny Krymu sú zároveň prehliadkou toho, ako dramaticky sa uberá historický vývoj na exponovanom mieste, kde sa stretávajú viaceré svety. Nie je preto prekvapením, že práve táto téma sa ocitla medzi najpočúvanejšími podcastami denníka SME za uplynulý rok. Počúvate Dejiny. Moje meno je Jaro Valent a o Krymskom polostrove som sa rozprával s Helenou Ulbrechtovou zo Slovanského ústavu AV ČR.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Je za tým jediné – túžba oslabiť Svätú Rus." Tieto slová pochádzajú od patriarchu Kirilla I., hlavy moskovského patriarchátu, a jeho kázne počas vysvätenia hlavného kostola Rosgvardie (čiže Červenej armády alebo dnešným slovníkom Ruskej národnej gardy) v Balašiche pri Moskve v novembri 2022. Hoci Kirillove vyjadrenie vzhľadom na jeho podporu Putinovej invázie na Ukrajinu nie je prekvapujúce, je zarážajúce hneď v niekoľkých ohľadoch. 

Po prvé, Kirill ako vždy obviňuje z vojny Západ a Ukrajinu: Rusko napadlo Ukrajinu, aby sa ochránilo pred západnou dekadenciou a ukrajinským fašizmom. Tento príbeh je už dnes notoricky známy. Menej známy je pojem „Svätá Rus“. Ako Kirill vo svojom prejave vysvetlil, „Svätá Rus“ označuje Rusko, Ukrajinu a Bielorusko. Podľa Kirillovych a Putinovych predstáv by malo toto takzvané väčšie Rusko byť riadené spoločnou ortodoxnou kresťanskou kultúrou a hodnotami." Toto nie je prvé a pravdepodobne ani posledné takéto vyjadrenie zo strany Kirilla.

V tomto podcaste však nebudeme hovoriť o Kirillovi alebo Svätej Rusi. Reči o Svätej Rusi sú okrem toho, že sú už dokázateľne škodlivou fantáziou, aj príkrou redukciou. Redukciou oveľa zložitejšej histórie náboženstva na území dnešnej Ukrajiny. A napokon v kontexte už druhých Vianoc ktoré Ukrajinci oslávili v atmosfére pokračujúcej ruskej invázie vyznievajú tieto slová aj nesmierne kruto.

V tomto podcaste sa pozrieme na históriu náboženstva na Ukrajine. V kontexte, do hĺbky a do detailov.

Ako sa tu za posledné dve storočia vyvíjalo pravoslávie na Ukrajine? Aká bola situácia cirkvi počas Hladomoru? Ako cirkvi prežili stalinistické prenasledovanie? Aké zmeny nastali počas perestrojky? Aká je úloha pravoslávnej cirkvi od osamostatnenia Ukrajiny v roku 1991? A napokon aká je aktuálna situácia pravoslávnych na Ukrajine v kontexte pokračujúcej  ruskej invázie?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s ukrajinským historikom Andriyom Fertom, historikom, ktorý pred pár mesiacmi, napriek trvajúcej ruskej invázii v jeho krajine, úspešne obhájil doktorát s dejín na prestížnej Kyjivskej Mohylskej Akadémii. Dr. Fert skúma vzťahy cirkvi a štátu počas komunizmu a historickú pamäť súčasnej pravoslávnej cirkvi.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stredná Európa, náš kultúrny a politický priestor neprestáva prekvapovať. Nemám na mysli len výsledky volieb, tých našich, či tých poľských. Ale tiež to, že jedným z našich najpočúvanejších podcastov v uplynulom roku bol podcast o dejinách vyšehradskej spolupráce a o tom ako sa Slováci, Maďari a Poliaci vyrovnali so spoločnou minulosťou.

V tomto podcaste sme sa vzdiali od vysokej politiky a pozreli sme sa na vzájomnú spoluprácu bežných Slovákov, Čechov, Maďarov a Poliakov. Hovorili sme o vyšehradskej spolupráci, najmä o jej minulosti ale tiež prítomnosti a budúcnosti. Naše rozprávanie sme viedli cez príbehy, ktoré sa dejú v rámci každodennej spolupráce medzi občanmi V4. Cez mikropríbehy stredoeurópanov sme hľadali odpovede na otázky o dejinách strednej Európy.

Kde možno hľadať korene našej spolupráce a jej absencie? Čo sa stalo so vzťahmi v strednej Európe počas komunizmu a ako sa vyvíjali po jeho páde? Má Vyšehradská spolupráca zmysel aj po vstupe do Európskej únie? Mení sa úloha V4 po invázií Ruska na Ukrajinu? A napokon, keď sa pozrieme do budúcnosti, vieme o V4 rozmýšľať aj inak ako len o pasívnej nárazníkovej zóne?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom, diplomatom a výkonným riaditeľom Medzinárodného vyšehradského Fondu Petrom Marešom a diplomatkou Mariannou Neupauerovou, ktorá bola ešte donedávna zástupkyňou výkonného riaditeľa Medzinárodného vyšehrádskeho fondu, dnes už pôsobí ako tajomníčka Slovenského veľvyslanectva v Českej Republike.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V južných Čechách, na miestach kde sa ešte úzka Vltava kľukatí a vytvára pod horami malebné meandre stojí krásne renesančné mesto. Od riečnych polostrovov stúpa starobylými uličkami, aby jeho celkovú siluetu korunoval impozantný zámok i rozsiahly kláštorný komplex.

Český Krumlov dnes už asi nepotrebuje siahodlhé poetické úvody, je predsa jednou z hlavných položiek na zozname turistických atrakcií v Českej republike. Avšak priam zázračne nepôsobí len jeho uchovaná, takmer nedotknutá podoba, ktorá vás prenesie pár storočí späť do minulosti, ale i jeho príbeh. Český Krumlov prežil niekoľko stavebných vzostupov, keď bol sídlom významných českých rodov - Rožmbergovcov či Schwarcenbergovcov, ale prekonal aj fázy, keď sa ocitol na okraji záujmu a takmer sa naň zabudlo. O to väčší zázrak je, že toto mesto sa prenieslo – rovnako ako Vltava vo svojom koryte – pomedzi prekážky, ktoré mu do cesty postavilo aj dramatické 20. storočie. Vari najlepším príkladom je spomínaný kláštorný komplex minoritov, ktorý za posledné obdobie prešiel rozsiahlou obnovou a dnes je vyhľadávanou atrakciou i strediskom kultúrneho života.

Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue. A o Českom Krumlove i o jeho obnove sa budem rozprávať s historikom umenia Ivom Janouškom, kurátorom Kláštorov v Českom Krumlove.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Boli jednou z dôležitých tém mnohých listov v ranom novoveku, vyjadrovali status a boli obdobia keď boli vzácne nielen pre poddaných, ale aj pre šľachtu. Pre mužov mali rovnakú hodnotu ako pre ženy a aj páni venovali ich výberu veľkú pozornosť. Reč je o šatoch.

Čo znamenali šaty v Uhorsku ranom novoveku? Z akých zdrojov čerpajú historičky a historici poznatky o odievaní v tomto období? Chodili obyvatelia Uhorska nakupovať za hranice? A akú časť rozpočtu boli ochotní dať na šaty? Čo všetko patrilo do základnej výbavy mužov a žien? Boli šľachtici márniví alebo naopak príliš šetrní? A ako to bolo s poddanými? Mali čas popri práci na panskom riešiť módu?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dr. Lenkou Pajer, historičkou kultúrnych dejín a dejín každodennosti v ranonovovekom Uhorsku. Vo svojom výskume sa venuje najmä odevu a jeho zmenám počas života uhorskej šľachty 16. a 17. storočia. Popri výskume sa tiež venuje rekonštrukcii dobových odevov podľa krajčírskych kníh z uhorského prostredia a popularizácii histórie. Aktuálne spolupracuje na výstavách odevov s viacerými múzeami, napríklad s Považským a Dubnickým múzeom, či Múzeom v Pezinku. Dva krát ročne organizuje krajčírske workshopy pre nadšencov reenacmentu na Slovensku. Popri tom všetkom pripravuje publikáciu o uhorskom odeve v období raného novoveku.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pre každého historika sú nevyhnutným a prvoradým zdrojom informácií a zároveň zárukou, že ľudská pamäť, značne selektívna, subjektívna a teda nespoľahlivá, nedeformuje našu schopnosť poznávať. Archívy a archivistika ako veda napriek tomu, akú im samotná história prikladá dôležitosť, často zostávajú na okraji laického či verejného záujmu.

Aj spôsob akým zhromažďujeme písomné či iné pramene poznania, ako ich uchovávame a ako s nimi pracujeme, má svoj vlastný príbeh. Do veľkej miery s v ňom odráža spoločenský a politický vývoj, miestne špecifiká tej či onej krajiny a v poslednom období najmä prudký technologický rozvoj, ktorý kladie pred archivárov výrazne nové nároky. Bez práce archivárov by sme pritom nemohli porozprávať veľké príbehy či už z národných alebo svetových dejín.

Kto je vlastne archivár, v čom spočíva jeho práca a odkedy vlastne archivujeme? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva so Štefan Hrivňákom z Archívu mesta Bratislavy.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vyplňte podcastový prieskum a pomôžte nám zlepšiť váš poslucháčsky zážitok: ⁠https://forms.office.com/e/7hfFpLaMgz⁠ 

–

Nezáleží na tom či ste Slovák, Čech, Maďar, Nemec alebo Žid, ani či ste katolík, evanjelik, pravoslávny či ateista, brány združenia YMCA sú pre každého mladého človeka otvorené. Azda takto jednoducho by sa dala pre slovenské či československé pomery zhrnúť základná myšlienka tohto svetového združenia.

Young men´s christian association, teda Kresťanské združenie mladých ľudí vzniklo ešte v polovici 19. storočia ako odpoveď na niektoré dehumanizujúce dôsledky rýchlej industrializácie či raných fáz vývoja kapitalizmu a malo ponúknuť mladému človeku alternatívu – teda telesný i duševný rozvoj, silné kamarátske väzby, sebadisciplínu a bezpečné zázemie pre osobný a následne i spoločenský rozvoj.

To sú všetko myšlienky, ktoré do značnej miery korešpondovali aj s duchom mladej Československej republiky a s filozofiou jej prezidenta T. G. Masaryka. Nebolo preto prekvapením, že medzi hlavných podporovateľov YMCA v Československu patril aj on.

Pre obyvateľov Bratislavy je YMCA zároveň aj symbol. Reprezentuje ho krásna budova postavená v rokoch 1920 – 1923 v rondokubistickom štýle v blízkosti Hlavnej železničnej stanice. V týchto dňoch je to práve 100 rokov od jej otvorenia a zároveň rozbehnutia hlavných aktivít Združenia či už v našom hlavnom meste, ale i po celej krajine. A ako inak, dramatické 20. storočie sa podpísalo tak na činnosti YMCI i na vzhľade a kondícii jej budovy.

Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a spolu s historikom Lukášom Krajčírom z HÚ SAV sa pozrieme na túto pozoruhodnú kapitolu našich dejín dejín.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pred pár dňami sme oslávili 17. november- výročie konca komunistického režimu a nastolenia demokracie. 17. november 1989 je ústredným míľnikom našich najnovších dejín - dejín demokracie. Výhodou najnovších dejín je, že môžeme hovoriť s ich priamymi účastníkmi.

Hostka aktuálneho dielu podcastu Dejiny je dôležitým aktérom najnovších dejín demokracie. Bola jednou zo spoluzakladateliek Verejnosti proti násiliu- hnutia, ktoré Slovensko doviedlo k demokracii. Zároveň pôsobila ako sociologička a politologička. V rokoch, ktoré nasledovali, a ktoré priniesli pre mnohých neočakávaný zápas o demokraciu, pôsobila na univerzite, a opäť zažila pokusy o ovládnutie vzdelávania počas mečiarizmu.

S profesorkou Soňou Szomolányi sa preto pozrieme na často opakované otázky a neraz  výčitky a sklamania, ktoré sa pravidelne objavujú v súvislosti s novembrom 1989.

Ako prebiehal pád komunistického režimu? Ako sme sa vyrovnali s komunistickou minulosťou? Bolo by lepšie ak by komunisti boli systematicky a možno aj násilne porazení a odstránení z verejného života? Aký je odkaz novembra 1989 pre dnešnú dobu, v ktorej pozorujeme opätovný vzostup autoritárskych hnutí, a to nielen v strednej Európe ale tiež v krajinách s dlhou demokratickou tradíciou.

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou a politologičkou profesorkou Soňou Szomolányi. Profesorka Szomolányi sa narodila vo Vysokých Tatrách, v Bratislave vyštudovala sociológiu a následne pôsobila na Katedre sociológie Univerzity Komenského. V roku 1989 bola zakladajúcou členkou VPN. Po odchode z aktívnej politiky spoluzakladala Inštitút stredoeurópskych štúdií na Univerzite Komenského a neskôr na tejto univerzite viedla Katedru politológie, kde je dnes emeritnou profesorkou. Je autorkou mnohých štúdií a publikácii: za všetky spomeniem: Sociálne a politické premeny Slovenska na začiatku 90. rokov, Slovensko: problémy konsolidácie demokracie, Kľukatá cesta Slovenska k demokracii.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Obchod so zbraňami bol lukratívnou súčasťou zahraničného obchodu komunistického Československa. Zatiaľ čo oficiálna propaganda hovorila o mieri,  československé zbrojovky a tajné služby dohadovali obchody od Sýrie až po Latinskú Ameriku, pričom neraz predávali obom stranám vojenských konfliktov.

V tejto epizóde podcastu Dejiny  sa pozrieme na Československo v globálnom obchode so zbraňami v  posledných dvoch desaťročiach vlády komunistickej strany Československa.

Do akej miery sa dnes výskumníci a verejnosť môžu dostať k informáciam o často utajovanom obchode so zbraňami? S akými zbraňami obchodovali slovenské zbrojovky v Dubnici nad Váhom a v Martine? Do akých krajín predávalo Československo? Aké záujmy sa stretali v tomto lukratívnom obchode? A aká bola úloha tajných služieb? Aký mala vplyv zbrojárska výroba na širšiu spoločnosť? A ako fungovali mestá, v ktorých sa výroba zameriavala takmer výlučne na zbrojársku výrobu? A napokon, ako sa obchod so zbraňami mení po páde komunizmu v 1989?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so škótskou historičkou Rosamund Johnston z Výskumného Centra Dejín Transformácií na Viedenskej Univerzite. Rosamund Johnston sa výskumne venuje kultúrnym a sociálnym dejinám strednej a východnej Európy v druhej polovici 20. storočia. Onedlho jej vo vydavateľstve Stanfordskej Univerzity vyjde kniha Red Tape, Radio and Politics in Czechoslovakia (Červená páska, Rozhlas a politika v Československu).

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Napoleon Bonaparte neprestáva fascinovať odbornú i laickú verejnosť ani po dvoch storočiach. Asi niet človeka na svete, ktorý by aspoň nepočul jeho meno a nepoznal by aspoň malý útržok z jeho životného príbehu.

Tí, ktorí podľahli kúzlu tejto historickej legendy si však neprestávajú klásť viaceré otázky.

Bol geniálnym stratégom, ktorý od základov zmenil podobu vojny? Bol vizionárom a štátnikom, alebo naopak bol „vrahom“ francúzskej revolúcie? Bol krvilačným tyranom? Bolo jeho cieľom zjednotiť a premeniť Európu, alebo sledoval len svoje vlastné a bezhraničné ambície?

Podať odpovede na tieto a ďalšie otázky si za cieľ kladie kniha francúzskeho historika a spisovateľa Thierryho Lentza s príslovečným názvom Napoleon – generál, mýtus, štátnik. Sto otázok a odpovedí, ktorá sa v novembri objaví aj na slovenskom knižnom trhu v preklade od vydavateľstva MAMAŠ. Do kín navyše mieri historická dráma Napoleon od britského režiséra Ridleyho Scota. Napoleonom tak trochu budeme najbližší mesiac či dva žiť všetci, ktorí milujeme históriu.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s historikom a zároveň prekladateľom spomínanej knihy Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kriminálka Bony a Klid o fenoméne veksláctva počas komunizmu, či komédia Dědictví aneb ...hošigutentag patria k najznámejším filmov 80. a 90. rokov minulého storočia. V oboch filmoch sú hlavnými postavami podnikatelia. V tom prvom nelegálni, v tom druhom zbohatlíci po páde socialistickej diktatúry v 1989. Ak prvý film kritizuje, ten druhý paroduje. Ako tvrdí naša dnešná hostka, paródia je napokon jeden z hlavných prístupov vo filmovom zobrazovaní podnikateľov na začiatku 90. rokov. V dnešnom podcaste sa na fenomén podnikania na konci socializmu a na začiatku demokracie pozrieme cez analýzu skúseností a spomienok samotných podnikateľov.

O čom hovoríme ak hovoríme o drobnom podnikaní počas normalizácie? Čo bolo predmetom nelegálneho podnikania? Ako sa k týmto podnikateľom staval režim? A ako vnímali svoje podnikanie samotní aktéri? Čo znamenal podnikateľský úspech počas neskorého socializmu? Do akej miery zohrávali rolu osobné kontakty, či drobné krádeže? A čo prináša rok 1989? Ako sa drobní podnikatelia pozerali na ideu a prax voľného trhu? Ako ich vnímala transformujúca sa spoločnosť? A ako vnímali svoju pozíciu v novom ekonomickom systéme samotní podnikatelia?

Agáta Šústová Drelová,z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou Veronikou Pehe, z Ústavu Soudobých Dějín, Českej Akadémie Vied a aktuálne tiež z Výskumného Centra Dejín Transformácie na Viedenskej Univerzite. V roku 2020 jej v poprednom anglo-americkom vydavateľstve Berghahn Books vyšla kniha, Velvet Retro (Zamatové Retro) a tento rok tiež Remembering the Neoliberal Turn, Spomínanie na Neoliberálny obrat, ktorý spolueditovala s poľskou historičkou Joannou Wawrzyniak. Aktuálne je tiež spolueditorkou čerstvej knihy Věčná Devadesáta, o tom čo sa stalo v 90tych rokov v českej spoločnosti, a o tom ako nás to ovplyvňuje dnes, či tiež o prekvapivých kontinuitách vývoja pred a po páde komunistického režimu. Kniha bude onedlho dostupná aj v slovenských kníhkupectvách.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nečakaný, prekvapivý a mimoriadny – aj takto je možné označiť nedávny útok teroristickej organizácie Hamas na Izrael. Hovorí sa o zlyhaní armády či spravodajských zložiek, podcenení protivníka a o vážnych dôsledkoch pre celú bezpečnostnú politiku na Blízkom východe. Mnoho analytikov má pritom malé déjà vu a v tejto súvislosti sa opäť pripomína situácia spred presne 50 rokov, keď na židovský sviatok Jom kippur na Izrael zaútočili z dvoch strán armády Egypta a Sýrie. Začala sa tým zatiaľ posledná arabsko-izraelská vojna.

Či už ide len podobnosť, symbolickú zhodu alebo aj zámerné poukázanie organizátorov útoku na širší rámec arabsko-izraelského konfliktu, stojí za to vrátiť sa o 50 rokov späť.

V akej situácii sa v tom čase Izrael nachádzal? Bol útok arabských krajín naozaj nečakaný, alebo len zlyhali spravodajské služby? A ako nakoniec Izrael vyšiel aj z tejto vojny – ako víťaz či porazený?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Marekom Meškom z Historického ústavu univerzity v Hradci Králové.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jeho socha je dnes turistickou atrakciou pre návštevníkov Bratislavy. Avšak na prvý pohľad veselá socha Schone Naziho skrýva zložitý osobný príbeh. Podľa výskumov bol Schone Nazi jeden z najznámejších ľudí bez domova v povojnovej Bratislave. Pred pár dňami, 10 októbra bol Medzinárodný deň ľudí bez domova. Tento podcast je preto venovaný práve týmto ľuďom: pozrieme sa na ľudí bez domova v našich moderných dejinách.

Prečo a ako prichádzali ľudia o domov v Habsburskej ríši v 19. storočí? Ako boli spoločensky vnímaní ľudia, ktorí stratili domov? Kedy a ako vznikajú inštitúcie sociálnej starostlivosti o týchto ľudí? Ako pristupoval k problémoch týchto ľudí štát, počnúc Habsburskými panovníkmi a končiac povojnovým Československom?

Historička Agáta Šústová Drelovása rozprávala s Gabrielou Dudekovou Kováčovou (Historický ústav, SAV), historičkou, ktorá skúma dejiny sociálnej starostlivosti a sociálnej politiky, dejiny rodových vzťahov (gender history) a sociálne dejiny prvej svetovej vojny.

Zhruba pred rokom sme v našom podcaste hovorili o jej poslednej knihe Človek vo vojne, o stratégiách prežitia a sociálnych dôsledkoch prvej svetovej vojny na Slovensku. Dnes sa už naša hostka venuje novému výskumu, výskumu predchodcov systému sociálnej politiky štátu na území Slovenska v 19. a na začiatku 20. storočia. O najnovších výsledkoch výskumu bude aj tento podcast.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Vyberali ste si medzi hanbou a vojnou. Vybrali ste si hanbu a budete mať aj vojnu“ – to je pomerne známy výrok Winstona Churchila k podpisu Mníchovskej dohody zo septembra roku 1938. Zástupcovia Francúzska a Veľkej Británie sa vtedy rozhodli ustúpiť požiadavkám nacistického Nemecka a jeho spojenca fašistického Talianska a prakticky odovzdať československé pohraničné územia Adolfovi Hitlerovi. Celú situáciu dotvárajú slová prezitenta ČSR Edvarda Beneša: „Keby sme neprijali, zviedli by sme čestnú vojnu.. ale národ by bol vyvraždený.“ Celá dohoda sa zároveň zapísala do historického vedomia Čechov a Slovákov v podobe heslovitého konštatovania: „O nás bez nás“.

Práve pozícia Edvarda Beneša bola v celej situácii nezávideniahodná a ponúka hneď niekoľko otázok – ako sa má zoči voči hroziacej agresii zo strany Nemecka a zároveň bez spojencov zachovať? Čo má urobiť zodpovedný politik? Má riskovať viac než len neistý výsledok, ale zachovať tak v spoločnosti vedomie vzdoru a národnej dôstojnosti alebo sa podvoliť a vyhnúť sa tak obrovskému krviprelievaniu?

Práve do kritických septembrových dní roku 1938 sa pozrieme aj my a pokúsime sa nanovo si rozvážiť všetky pre a proti. Jaro Valent sa rozpráva s Tomášom Jahelkom z Katedry politológie FiF Trnavskej univerzity.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Masa uhorských voličov vôbec nemyslí na to, že by výkonom svojho volebného práva chcela nejako ovplyvniť vedenie verejných záležitostí. Vie, že „páni“ po voľbách beztak urobia tak, ako oni chcú, že z toho, čo sľúbili pred voľbami, nič nedodržia. Priemerný uhorský volič je ľahostajný k tomu, kto bude zvolený. Podstatné však je, že môže voliť, pretože na volebné právo nazerá ako na výsostne materiálne právo. Ako na právo na primeraný prospech zo svojho hlasu a ako na právo na bezplatné jedenie a pitie počas kortešovania.“

Toto pesimistické pozorovanie pochádza z roku 1910 z Wiener Deutschen Korrespondenz - tento komentár bol veľmi populárny a bol prebratý viacerými nemecko-jazyčnými novinami v Čechách. V dnešnom podcaste sa pozrieme aj na to, do akej miery tento komentár zachytáva skutočnosť a do akej miery je skôr novinárskou hyperbolou. Témou tejto epizódy budú voľby. Nebudeme však hovoriť o prítomnosti – budeme hovoriť o nie tak dávnej minulosti. Presnejšie, o atmosfére volebných kampaní a o fenoméne volebnej korupcie v Uhorsku v 19. storočí.

Ako vyzerali voľby v 19. storočí? Kto mal právo voliť a ako sa toto právo postupne rozšírilo? Ako vyzerali volebné kampane? Kto boli korteši? O čom hovoríme, ak hovoríme o volebnej korupcii v 19. storočí? A napokon, ako chápali volebné právo bežní ľudia v Uhorsku. 19. storočia.

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Petrom Šoltésom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Peter Šoltés sa venuje sociálnym a kultúrnym dejinám Uhorska v 19. storočí, dejinám korupcie, nacionalizmu, etnickým a konfesionálnym stereotypom a napokon migrácii v rámci Karpatskej kotliny v 18. a 19. storočí. Je autorom mnohých štúdii vo viacerých jazykoch: okrem iného aj knihy Tri jazyky, štyri konfesie o etnickej a konfesionálnej pluralite na Zemplíne, Spiši a v Šariši, a tiež spoluautorom prvých dejín Korupcie v priestore bývalej Habsburskej monarchia. Peter Šoltés a tiež scenáristicky podieľa na príprave publicistickej relácie Dejiny Sk, ktoré môžete pravidelne vidieť na RTVS.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mala byť „jednotou milovníkov národa slovenského“, aspoň tak sa písalo v zakladajúcich stanovách Matice slovenskej v roku 1863 i pre jej obnove v roku 1919. Na prvý pohľad je to jednoduché konštatovanie. Avšak pri bližšom pohľade má táto charakteristika omnoho viac rovín. Milovníkom národa slovenského nemusí byť predsa automaticky len Slovák a už vôbec nie jednostranne politicky orientovaný Slovák.

Avšak práve na toto motto sa často zabúdalo. Poukazujú na to vlastne celé dejiny Matice slovenskej, ktorá bola považovaná za poprednú slovenskú kultúrnu a vzdelávaciu ustanovizeň či už vo svojej prvej fáze, ale i v druhej obnovenej fáze.

Do života matičiarov sa totiž premietali mnohé spory – politické, konfesionálne a často i rýdzo osobné. Milovníkmi národa slovenského boli aj mnohí českí učenci, profesori českých univerzít, ktorí po roku 1918 prichádzali na Slovensko pomáhať s osvetovou činnosťou a vstupovali rovnako i medzi členov Matice. Napokon však boli vyháňaní tými, ktorí chceli túto inštitúciu pretvoriť iba na výlučne slovenskú, „čistokrvnú“ a ľudácku. A keď sa už zdalo, že je naozaj zle a Matica slovenská je skrz-naskrz poplatná Tisovmu režimu, našli sa v jej radoch aj takí, ktorí sa odvážne zapojili do Slovenského národného povstania. Aká teda bola táto naša národná ustanovizeň, od ktorej založenia sme si nedávno pripomínali 160 rokov?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu SAV.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poznáme ho ako popredného československého diplomata, účastníka prvého, druhého i tretieho zahraničného odboja a muža, ktorý sa mohol popýšiť kontaktmi na tých najlepších adresách európskej či svetovej politiky.

Pre stručné priblíženie tejto postavy našich dejín však asi najlepšie poslúži tento obraz: V roku 1905 navštívi bratislavské evanjelické lýceum uhorský minister kultu a výučby Albert Apponyi. Profesor latinčiny Lajos Losonczi vyvolá pred ním mladého chlapca Štefana Osuského, premianta školy, aby na ministra urobil dobrý dojem. Po hodine si ho minister zavolá a spýta sa, odkiaľ pochádza. Keď sa dozvie, že z Brezovej, ktorá je známa silným slovenským národným cítením, prehlási, že i tak iste bude dobrým Maďarom. Mládenec však zaryto mlčí a Apponyi si to vyloží ako nesúhlas a trúfali odpor. Ešte v ten deň žiada vylúčiť Osuského z lýcea a neskôr i zo všetkých uhorských stredných škôl.

Uplynie necelých 14 rokov a obaja muži sa znova stretávajú – tentoraz na mierových rokovaniach v Paríži. Kým Apponyi prišiel obhajovať pred dohodovými veľmocami územnú celistvosť Uhorska, Štefan Osuský vedie československú delegáciu a obhajuje jej nároky na slovenské územie. Po podpise mierovej zmluvy v Trianone 4. júna 1920 sa hranice Československa stávajú definitívne skutočnosťou, Uhorsko minulosťou a gróf Apponyi hlavným porazeným. Štefan Osuský na to spomínal ešte aj po rokoch: „Pozdravil som ho po maďarsky, on mňa po slovensky. Nikdy som sa ho nespýtal, či si spomína na 16-ročného študenta, ktorý mu odmietol prisľúbiť, že bude dobrým Maďarom.“

Aj tento príbeh ukazuje, že dramatické 20. storočie prinieslo do konkrétnych životných príbehov neraz až neuveriteľné situácie. Vtesnať však celý životný príbeh Štefana Osuského len do tohto jedného obrazu by však bolo na škodu. Ponúka totiž omnoho viac inšpirácie.

Počúvate Dejiny, pravidelný podcaste denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s riaditeľom HÚ SAV Slavomírom Michálekom.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mali výborné vzdelanie, hovorili viacerými cudzími jazykmi, a bez výnimky boli najkrajšími dcérami významných a bohatých šľachtických rodín. Ich rodiny ich od detstva pripravovali na kariéru na kráľovskom dvore. Na kariéru kráľovských metres. Všetci poznáme meno Madame de Pompadour- metresy francúzskeho kráľa Ľudovíta XV.. Oveľa menej známe je meno Márie Anny Pálffy, metresy cisára Jozefa I., Habsburgovca, ktorý vládol len veľmi krátko v rokoch 1705 až 1711.

Metresy boli dlho na okraji záujmu výskumníkov. Ako to však často býva s postavami na okraji záujmu, ich príbehy odhaľujú na prvý pohľad neviditeľné či zakrývané aspekty života spoločnosti a konkrétnejšie šľachty v ranonovovekom Uhorsku. Na jednej strane ukazujú mieru do akej bola šľachta ochotná využívať svoje dcéry v záujme zlepšenia spoločenského postavenia. Do akej miery však možno postavenie kráľovskej metresy vnímať ako jednu z ciest zabezpečenia spoločenského vplyvu žien v spoločnosti, ktorá nepriala ich verejnému životu.

Kto teda boli metresy? Aká bola ich pozícia? Kedy sa metresy začínajú objavovať v Uhorsku? Ako sa stala kráľovskou metresou práve Mária Anna Pálffy? A aký bol jej vzťah s Jozefom I.? Do akej miery možno hovoriť o jej spoločenskom a politickom vplyve?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Annou Fundárkovou, historičkou aristokracie v ranom novoveku z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poznáme to všetci. Sklenené vitríny s archeologickými nálezmi, s niekedy presnejším inokedy vágnejšími popismi. Takmer vždy sa pri nich pristavíme: je nám všetkým zrejmé, že bez archeologických nálezov by sme staršie dejiny nemali šancu spoznať. No zároveň, často odchádzame s pocitom, že stále sa z nich dozvedáme relatívne málo. V tomto rozhovore sa to pokúsime vylepšiť. S archeologičkou Hanou Chorvátovou sa pozrieme na to, aké informácie skrýva veľmi konkrétny artefakt: ženské honosné šperky  včasnostredovekej strednej Európy. Je toho oveľa viac ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Aké sú najnovšie a možno tiež najkontroverznejšie informácie z aktuálneho výskumu o včasnom stredoveku v strednej Európe? Majú niektoré archeologické nálezy väčšiu výpovednú hodnotu ako iné? Čo všetko sa o minulosti sa dozvedáme vďaka šperkom? A čo všetko nám šperky prezrádzajú o ich majiteľkách, či o ich výrobcoch?

Šperky boli a sú prejavom luxusu. Aká bola úloha luxusu vo včasnom stredoveku? A vieme sa vôbec aj vďaka šperkom dopátrať k informáciám o bežných ľuďoch?

Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Hanou Chorvátovou, archeologičkou a historičkou, publicistkou a autorkou knihy o ženskom honosnom šperku, a konkrétnejšie o jeho chronológii a o jeho historickom význame, ktorá vyšla pred pár mesiacmi v prestížnom nemeckom vydavateľstve De Gruyter.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Záver leta je už tradične príležitosťou zabudnúť na svoje každodenné povinnosti, zanechať za sebou mesto a vydať sa do prírody. V horách predsa hľadáme pokoj, slobodu či jednoducho únik pred našim problematickým životom. Každý z nás si už aspoň raz odniesol blažený pocit z návštevy sveta, ktorý sa rozprestiera nad našimi hlavami.

Horská turistika preto nie je len obyčajným športom či kratochvíľou, ale aj kultúrou, ktorá sa za posledné viac než storočie udomácnila i na Slovensku a stala sa súčasťou jeho obrazu.

Vysoké tatranské končiare už koncom 19. storočia priťahovali dobrodružné povahy či jednoducho ľudí, ktorí boli aj napriek nepohodliu ochotní vstúpiť do ich očarujúceho okruhu.

Ako vyzerali tieto počiatky a kde prví návštevníci Tatier nachádzali útočisko pred nepohodou a únavou? Ako sa budovali prvé horské chaty a útulne a kto vlastne chodil do našich hôr? Ako Slováci, Česi, Maďari a mnohí ďalší spoznávali tatranskú prírodu?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Ďurčom.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V novembri 2022 sme sa dozvedeli ďalšie mená bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti, neslávne známej tajnej politickej polície komunistického režimu. Ústavu pamäti národa sa podarilo získať takmer tri a pol tisíca spisov zamestnancov komunistických bezpečnostných zložiek.

Pri tejto príležitosti sme si do podcastu Dejiny pozvali šéfa Ústavu Pamäti Národa a experta na dejiny Štátnej bezpečnosti historika Jerguša Sivoša a filozofa Fedora Blaščáka, spoluautora dokumentárneho seriálu o ŠtB Prísne tajné, ktorý dnes môžete nájsť v archíve RTVS.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Inšpirovať, motivovať a podporovať vlastníkov cenných kultúrnych pamiatok v úsilí o ich obnovu – o to sa snaží už 16 rokov prestížna súťaž Fénix – kultúrna pamiatka roka. Za ten čas boli nominované desiatky až stovky architektonicky a historicky hodnotných objektov, ktoré prešli rekonštrukciou a vzbudili mimoriadny záujem a ohlas verejnosti.

S nevôľou však zvykneme často konštatovať, že svoje kultúrne dedičstvo zanedbávame. A práve táto zanedbanosť má hneď niekoľko rozmerov, nevzťahuje sa primárne len na samotné objekty či umelecké artefakty. Istý dlh vykazuje aj naše občianske vedomie, ktoré počas dlhej éry komunizmu, ale i za posledných 30 rokov mnohé z našej minulosti vytesnilo.

Ako sa teda dnes darí v úsilí o prinavrátenie týchto hodnôt a ako to súvisí aj s naším hodnotením? Rozprávame sa s Ladislavom Snopkom, pamiatkarom, archeológom, dramaturgom, známou tvárou novembra ´89 a dnes i členom správnej rady Nadácie SPP, ktorá je spolu s ministerstvom kultúry organizátorom súťaže Fénix.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podcast Dejiny bol opäť naživo. Už druhý rok po sebe sa mohli poslucháči a poslucháčky zúčastniť na jeho nahrávaní na bratislavskom Tyršovom nábreží.

Moderátorská dvojica podcastu Jaroslav Valent a Agáta Šústová Drelová sa so svojimi hosťami Vitaliou Bellou z Denníka N a politológom Tomáśom Jahelkom rozprávali o tom, či sú skutočne Slováci rusofili a v čom sme na Slovensku v porovnaní so zvyškom Európy iný.

Do akej miery je náš postoj k Rusku výsledkom tradičných romantických či nekritických predstáv alebo aktuálne prebiehajúcej informačnej vojny? A kam je až potrebné siahnuť po vysvetlenie? To všetko sa dozviete v zázname live nahrávania podcastu Dejiny.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stredovek nebol jednofarebný a už vôbec nie temný - toto tvrdenie podporené robustným výskumom sa za posledné desaťročie postupne stalo súčasťou všeobecného historického poznania. Na pôvodne tmavom obraze stredoveku pribúdajú farby, no zároveň tiež dôležité detaily. Do veľkej miery je za tým práca výskumníkov a neúnavných popularizátorov vedy. V tejto epizóde Dejín budeme hovoriť s prvou dámou popularizácie dejín stredoveku. Budeme mať príležitosť doplniť nové farby a nové detaily.

Ale zároveň sa nanovo vrátime aj k otázke temnoty v stredoveku. Aké bolo postavenie žien v stredoveku? Ako boli dievčatá vychovávane? Aké boli stredoveké spoločenské očakávania a dalo sa týmto očakávaniam uniknúť? Mohli sa ženy vzdelávať? Ako prežívali ženy materstvo a manželstvo? Ako sa prejavovala rodičovská a partnerská láska? A naopak, ako a do akej miery bolo vo vzťahoch prítomné násilie? Neskrýva sa za čím ďalej tým farebnejším obrazom tohto obdobia našich dejín predsa len kus temnoty?

Špeciálnou a veľmi úzkou kategóriou stredovekých žien boli kráľovné a šľachtičké: pozrieme sa preto bližšie na príbeh cisárovnej Barbory Celjskej, uhorskej a českej kráľovnej a manželky Žigmunda Luxemburského. Aký bol život kráľovien? Do akej miery mohli participovať na moci svojho manžela? Či dokonca, mali kráľovné priestor na určitú autonómiu? Barbora Celjská zažila vzostup ale aj pád. Ako sa vyrovnala so svojím pádom a aký život čakal ženy na okraji, ženy ktoré stratili svoju spoločenskú funkciu?

Agáta Šústová Drelová, historička dejín 20. storočia sa rozprávala s historičkou, archivárkou, dokumentaristkou a popularizátorkou dejín stredoveku Danielou Dvořákovou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Daniela Dvořáková sa výskumne zameriava na neskorý stredovek, predovšetkým obdobie vlády Žigmunda Luxemburského. Publikovala desiatky oceňovaných štúdií a kníh vo viacerých jazykoch. Okrem iných tiež: Rytier a jeho kráľ (2003), Čierna kráľovná, Barbora Celjská (2014), Pod vládou ženy (2022) ale tiež Človek a svet zvierat v stredoveku (2015).

Najnovšie môžete veľmi pútavý prehľad výsledkov jej dlhoročného výskumu nájsť na stránkach knihy rozhovorov, Stopy stredoveku, ktorej spoluautormi sú Tomáš Gális a Denisa Gura Doričová, a ktorá pred pár týždňami vyšla v N Press.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Zem na obzore!“, s týmto radostným výkrikom sa 12. októbra 1492 otvorila nová kapitola európskych i svetových dejín. Tri španielske lode Pinta, Nina a Santa Mária sa plavili Atlantickým oceánom už viac než dva mesiace a v čase, keď si už prestával veriť aj samotný Krištof Kolumbus, sa pred námorníkmi otvoril nový kontinent.

Objavenie Nového sveta sa zvykne aj v učebniciach dejepisu spájať s obrovským rozvojom obchodu, prúdením nesmierneho bohatstva do európskych prístavov a nebývalou érou objaviteľských ciest. Skrátka Amerika posunula Európu do pozície najbohatšieho a najvplyvnejšieho kúta planéty.

Čo však znamenala táto udalosť pre samotnú Ameriku? A dokážeme sa ešte pozrieť na nasledujúce desaťročia z perspektívy pôvodného amerického obyvateľstva? Aké bolo stretnutie dvoch úplne odlišných svetov, ktoré sa paralelne vedľa seba rozvíjali po tisícky rokov? A boli vôbec Španieli schopní pochopiť a porozumieť tomu čo videli?

Keďže mnohí z Vás počas letnej sezóny azda aj prekročia Atlantik, nezaškodí si zopakovať náš rozhovor v podcaste Dejiny. Moje meno je Jaro Valent a rozprával som sa s Milanom Kováčom z Katedry porovnávacej religionistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Toto leto mnohí z nás narazia na Jánošíka. Jánošík patrí nielen k slovenským dejinám ale aj k slovenskému turizmu a slovenským dovolenkám. Terchová, Jánošíkové diery, Zbojnícky chodník... Mohla by som pokračovať. V skratke na našich cestách nám môže dobre padnúť prázdninová dávka historického kontextu. Pozývam Vás vypočuť si jednej z našich najpopulárnejších podcastov o Jánošíkovi.

V podcaste o Jánošíkovi sme neromantizovali. Jánošíka sme vrátili naspäť do 17. storočia a cez jeho život sme sa pozreli na problematiku násilia a kriminality v živote bežných ľudí v ranom novoveku.  

Aké bolo 17. storočie na našom území? Ako veľmi prítomné bolo násilie a v akých podobách? O čom hovoríme ak hovoríme o kriminalite v 17. storočí? Aké boli najčastejšie delikty? A konkrétnejšie, ako fungovali zbojníci? Skutočne boli popri zbíjaní aj takpovediac pojazdnou charitou? Ako prebiehal Jánošíkov súd? A napokon, ako sa kedy vznikla legenda Jánošíka ľudového hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával?  

Moje meno je Agáta Šústová Drelová a rozprávala som sa s historičkou Dianou Duchoňovou, odborníčkou na historickú kriminológiu, šľachtu a každodenný život v období raného novoveku. Diana Duchoňová je autorkou monografie Palatín Mikuláš Esterházy (dvorská spoločnosť a aristokratická každodennosť) a spolu s Tunde Legyelovou tiež knihy Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku. 

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Krásny obesenec“ – aj s takouto prezývkou sa pohyboval Július Andrássy po parížskych salónoch v 50. rokoch 19. storočia. Kým prvé označenie nás zaiste odkazuje k fyzickému zjavu a charizmatickému vystupovaniu tohto uhorského aristokrata, druhé už čo to naznačuje o jeho neobyčajnom osude. Július Andrássy bol totiž obesencom len na papieri, keď bol ako jeden z popredných stúpencov uhorskej revolúcie z rokov 1848/49 nútený po jej porážke emigrovať a následne bol v neprítomnosti odsúdený a symbolický obesený.

Už o dve desaťročia neskôr zastával v Uhorsku najvyššie pozície, pričom do politických dejín sa zapísal predovšetkým ako minister zahraničných veci rakúsko-uhorskej monarchie a jeden z hlavných aktérov Berlínskeho kongresu v roku 1878. Patrí sa dodať, že sa narodil a veľkú časť svojho života prežil na území dnešného Slovenska. Veď napokon, spätosť rodu Andrássyovcov s Gemerom, Abovom či Zemplínom netreba nijak zvlášť predstavovať, rovnako ako kaštieľ v Betliari, rodový hrad Krásnu Hôrku či Andrássyovské mauzóleum v Trebišove.

V marci ubehlo presne dvesto rokov od narodenia toho významného uhorského politika, zemplínskeho župana a popredného predstaviteľa svojho rodu. Jeho stopa pritom nezostáva viditeľná len v pomenovaní najznámejšieho budapeštianskeho bulvára či v jazdeckej soche pred múrmi maďarského parlamentu. Práve jeho zahraničná politika, ktorá sa riadila základnou konštantnou – nevpustiť ruské imperiálne ambície hlbšie do Európy – je ešte i dnes nečakane aktuálna.

V Múzeu Betliar prednedávnom otvorili výstavu, ktorá približuje životnú i politickú dráhu tohto muža. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozpráva s Júliusom Barczim, riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga a bývalým riaditeľom Múzea Betliar.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Líšili sa formou, veľkosťou, materiálom i použitím - no v zásade plnili rovnakú funkciu. Slúžili na vykonávanie tzv. zneucťujúcich trestov. Dnes ich na Slovensku nájdeme len dve desiatky - dôležité miesto uprostred námestí museli prepustiť zväčša barokovým stĺpom. Reč je o pranieroch.

Dostať trest pranierom nebola žiadna banalita a podľa niektorých historikov sa tento trest rovnal spoločenskej smrti. Avšak, nie každý odsúdený na pranier, na ňom aj skončil. Aj tomuto trestu sa dalo vyhnúť. Cez tému trestov na pranieri sa v tomto diely Dejín pozrieme aj na oveľa väčšiu a komplexnejšiu tému - tému súdnictva a kriminality v uhorskom ranom novoveku.

Akými zákonmi a nariadeniami sa riadili vyšetrovatelia a sudcovia v tomto období uhorských dejín? Ako prebiehalo vyšetrovanie, kto a ako ho vykonával? Čo teda znamenalo dostať pranier? A čo znamenala strata cti? Kde v hierarchii trestov sa pranier nachádzal? A aký bol život odsúdeného po pranieri? Kedy prestáva byť pranier používaný? A platí, že osvietenstvo prináša humanizáciu telesných trestov?

Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Blankou Szeghyovou, odborníčkou na sociálne, intelektuálne a právne dejiny, súdnictvo a súdnu prax, históriu kriminality a trestov ale tiež dejiny miest v neskorostredovekom a ranovovekom Uhorsku. Publikuje vo viacerých jazykoch- jej posledná kniha je prvým systematickým spracovaním otázky súdnictva a súdnej praxe v mestách Pentapolitany v 16. storočí. Najnovšie je tiež spoluautorkou knihy: Od konfliktu k zločinu: skúmanie kriminality v minulosti.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Autonómia pre Slovensko – táto požiadavka v dobách existencie prvej Československej republiky sa nám už automaticky spája s konkrétnym politickým táborom, menovite s HSĽS. Kritiku centralistického modelu vedenia štátu, ostré odmietanie čechoslovakizmu a volanie po väčšej samospráve si v medzivojnovom období do veľkej miery monopolizovali práve politici v okruhu Andreja Hlinku a stala sa základným programovým zameraním ľudákov. V politickej praxi sa pritom neváhali uchyľovať k tak často využívanému populizmu a vyvolávaniu strachu pred cudzím neslovenským elementom.

Ani požiadavka autonómie, či dôkladnejšej a efektívnejšej samosprávy však nemusela byť nutne protičeskoslovenská. A ani nebola. Príkladom je postava Emila Stodolu, dlhoročného člena vtedajšej Slovenskej národnej strany, stúpenca masarykovského humanizmu a lojálneho československého občana. Vo svojej koncepcii samosprávy Slovenska načrtol úplne inú víziu, v ktorej naopak nedominoval separatizmus a nacionalizmus, ale demokratický princíp, spolupráca s menšinami a odbornosť, ktorá mala prekračovať nacionálne či konfesionálne hranice. Skrátka dobrým a plnoprávnym občanom je každý, kto má záujem o veci verejné a chce žiť v hraniciach spoločného štátu a pracovať preň. Ako sa vyjadril sám Stodola, i „štát, nepočetnými úlohami preťažený, mal by si blahoželať, že je takéto snaženie“.

Tento Stodolov zmierlivý a vecný postoj, ako to už v politickom ringu býva, nebol ocenený pozornosťou a uznaním. Naopak bol neraz napadaný urážlivou kritikou, invektívami a obvineniami z tej či onej strany. Život Emila Stodolu je tak do istej miery aj príbehom zápasu o slušnosť a vecnosť v politickom živote. A práve o tomto príbehu sa rozpráva Jaro Valent z časopisu Historická revue s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu SAV.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hlasujte za podcast Dejiny v súťaži Podcast roka na ⁠www.podcastroka2023.sk

V staroveku a stredoveku neboli deti a detstvo téma. Detstvo bolo len prechodné, nedôležité obdobie, z ktorého bolo treba vyrásť. O detstve ako o dôležitej časti vývoja, a deťoch ako o členoch spoločnosti s veľmi špecifickými potrebami, odlišnými od potrieb dospelých, sa začalo uvažovať až v novoveku.

Presne toto tvrdil francúzsky historik Phillipe Ariés vo vôbec prvej knihe o dejinách detstva, ktorá vyšla pred viac ako 50 rokmi. Presne tak dlho trvalo kým sa historici začali systematicky zaoberať dejinami detí. Jeho tvrdenia však začali byť postupne spochybňované. Historici stredoveku prišli s dôkazmi, ktoré jasne naznačovali, že deti neboli zaznávané, a práve naopak dospelí im venovali veľa času a pozornosti.

Tak či onak význam detstva a spoločenská, či dokonca politická hodnota detí sa menila naprieč dejinami. Novoveké Uhorsko nebolo výnimkou.

Na hodnotu detí a ich postavenie v spoločnosti sa pozrieme cez deti na okraji. Starostlivosť o osirelé deti, deti mimo záchrannej siete rodiny, totiž slúži ako veľmi presný ukazovateľ spoločenskej hodnoty detí vo všeobecnosti.

Aká bola hodnota detí pre uhorský štát, cirkev či spoločnosť ako takú? A od čoho táto hodnota závisela? Čo sa dialo s deťmi, bezprostredne po smrti rodičov? Kedy vznikajú prvé sirotince a aké sú motivácie ich zakladateľov? A čo z tejto praxe predbehlo svoju dobu a zachovalo sa dodnes? A napokon: je pomerne rozšírená predstava, že v minulosti boli deti vnímané ako lacná pracovná sila. Platí toto tvrdenie aj v kontexte novovekého Uhorska?

Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Ingrid Kušnirákovou, historičkou sociálnych dejín a dejín cirkvi v ranonovovekom Uhorsku s presahom do 19. storočia. Ingrid Kušniráková pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Vo svojej najnovšej knihe Za bránami sirotincov skúma počiatky ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hlasujte za podcast Dejiny v súťaži Podcast roka na www.podcastroka2023.sk

„Nebeská, ty si tak zářící. Co abych tě taky pověsil mezi ti andělé a všechnu tú krásu.“ Tieto nežné a zároveň mrazivé slová zamestnanca krematória Karla Kopfrkingla svojej manželke Márii, alias Lakmé, sú dnes už dobre známou filmovou klasikou Spalovača mŕtvol. Jeho literárna predloha od Ladislava Fuksa je nemenej znepokojivým ponorom do ľudskej psychiky, ktorú postupne ovládne fixná idea či fanatické presvedčenie o vlastnom poslaní „spasiť svet“.

Ten, kto má rád a dobre pozná tento československý psychologický horor z roku 1968, sa zaiste aspoň raz zamyslel nad tibetským motívom, ktorý prestupuje celý film i Fuksovu novelu. Odkiaľ sa berie a prečo ho autor použil?

Podrobnejší rozbor diela by nás zaiste odkázal do ešte mrazivejších hlbín ľudskej duše, k utopickým predstavám o nedotknutom raji niekde na streche sveta za pásom neprestupných hôr. Tibet, tak ako iné vzdialené a nedostupné končiny sveta, vzbudzoval v západných cestovateľoch obrazotvornosť, často i tú najbláznivejšiu, ktorá sa napokon pretvorila do celej rady ezoterických a ideologických učení. Tibetom sa inšpirovali blázni najrôznejšieho druhu, vrátane nacistických „vizionárov“ a znepokojivo pripomínajú spodné myšlienkové prúdy a teórie, ktorými sa hemží aj dnešný alternatívny internetový svet.

Jaro Valent z Historickej revue sa rozprával s literárnym historikom Pavlom Matejovičom.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„O koľko lepším miestom by bola Británia, ak by barónka Thatcherová nikdy neexistovala! Jej politika by bola menej znetvorená, spoločnosť menej nerovná, verejné služby menej zanedbané a konzervatívne média menej zúrivé. Bola by viac zmierená s Európou aj sama so sebou. Thatcherová bola veľkňažkou predsudkov, zlomila chrbticu svojej vlastnej strane a rovnako aj princípy Labouristickej strany.“

To sú slová a či presnejšie povzdych britského novinára Willa Huttona, ktoré sa objavili v nedeľníku The Observer v októbri roku 2002 po tom, ako Margaret Thatcherová ohlásila svoj definitívny odchod z verejného života. Teda aj po dlhých rokoch od jej politického pádu na jeseň 1990 táto postava britskej i svetovej politiky vyvolávala roztrpčenie, najmä u ľavicovo orientovaných novinárov, intelektuálov a politikov. Tieto tvrdé slová však môžu znieť iným ušiam úplne inak. Veď predsa kritika či posmech z úst ideového protivníka je vlastne pochvalou, uznaním dobre vykonanej práce a ušiam doslova lahodí. Koniec-koncov i označenie Margaret Thatcherovej ako „železnej lady“ vzniklo pôvodne ako posmešok či irónia z úst sovietskych súdruhov a ako dobre sa uchytilo.

Pre nekompromisnú Maggie by sa však azda hodilo iné slovné spojenie, známe pod skratkou TINA – t. j. There is no alternative. Práve svojim nástojčivým apelom, že Británia sa musí vrátiť na cestu ekonomického rastu, odvážnych hospodárskych reforiem, zoštíhlenia štátu a posilnenia obrany a rešpektu krajiny vo svete, dokázala presvedčiť svojich spolustranníkov i širokú britskú verejnosť, že pre tento program jednoducho neexistuje alternatíva.

Kto teda bola „železná lady“, ako je možné že v Británii vyhrala troje voľby po sebe a ako zmenila svetovú politiku? Aj na tieto otázky sa snaží odpovedať britský historik Eric J. Evans, autor knihy Thatcherová a thatcherizmus, ktorý prednedávnom vyšiel vo vydavateľstve Premedia.

Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor Historickej revue a rozprávať sa budem s prekladateľom spomínanej knihy, novinárom a zároveň mojim kolegom Tomášom Mrvom.

📣 Hlasujte za svoj obľúbený podcast v prvom ročníku Orange Podcast roka 2023 na www.podcastroka2023.sk. Projekt ďalej podporujú: ESET, Httpool, Fun rádio, TV Markíza, SITA a okto.digital.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom na jar 1492 je všeobecne považované za začiatok novej dejinnej epochy, za začiatok novoveku. Učebnicový príbeh novoveku sa následne vinie cez objav kníhtlače, Reformáciu, tridsaťročnú vojnu. Neskorší novovek rámcujú francúzska revolúcia, napoleonské vojny, či vzostup a rozpad Habsburskej ríše. V skratke príbeh novoveku je príbehom o Európe a Európanoch. Nanajvýš sa nám vybaví príbeh severoamerického boja za nezávislosť.

Ak je však na začiatku príbehu novoveku objavenie Ameriky, potom v tomto príbehu niečo alebo lepšie povedané niekto chýba. Niekto bez koho nedokážeme plne pochopiť ani európske dejiny. Totiž, práve objavením Ameriky začínajú byť európske dejiny úzko späté s Južnou, Strednou aj Severnou Amerikou a konkrétnejšie a presnejšie s ich pôvodnými obyvateľmi.

Na novovek sa pozrieme očami obyvateľov Južnej Ameriky. Ako reagovali pôvodní obyvatelia na príchod Európanov? Aké duchovné, materiálne, myšlienkové bohatstvo zmizlo počas európskej kolonizácie? Ktoré z týchto bohatstiev naopak prežili? A akú Latinskú Ameriku zažívajú vysťahovalci zo Slovenska? A napokon ako sa mení vnímanie objavenia Ameriky v posledných rokoch?

Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s publicistkou, esejistkou a prekladateľkou Silviou Ruppeldtovou. Silvia Ruppeldtová absolvovala scenáristiku a dramaturgiu na Filmovej fakulte VŠMU a zároveň archeológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a tiež Inštitút pre Vyššie latinskoamerické štúdiá vo Viedni. Prekladá literatúru, odborné texty a poéziu zo španielskeho, francúzskeho, portugalského, nemeckého a anglického jazyka. Vo svojej najnovšej knihe Druhá tvár modernity, ktorá vyšla vo vydavateľstve Kapitál, sa zaoberá modernými dejinami Latinskej Ameriky.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nejeden cestovateľ pri potulkách po regióne Hornej Nitry zaiste narazí na kaštieľ v Brodzanoch, zasadený do malebného prostredia na úpätí pohoria Tribeč, v ktorom dnes sídli Slovanské múzeum A. S. Puškina. A hoci si mnohí toto miesto už automaticky spájajú s menom slávneho ruského básnika, už menej si uvedomujú jeho spätosť so šľachtickým rodom Friesenhofovcov-Oldenburgovcov, ktorý v regióne žil a pôsobil jedno storočie.

Príbeh rodiny Friesenhofovcov už na prvý pohľad kopíruje obvyklú sinusoidu postupného vzostupu, vrcholu a napokon i postupného pádu. Friesenhofovci pritom patrili medzi šľachtu s kontaktmi po celej Európe. Boli zdatnými podnikateľmi, jej predstavitelia sa uplatnili v diplomacii, v umeleckej či vedeckej sfére a jeden z nich – Gregor Friesenhof – sa dokonca v 60. rokoch 19. storočia zapojil aj do slovenského národno-emancipačného hnutia a stál pri založení Matice Slovenskej.

Rodina s nemeckými koreňmi, ale hlboko spätá so slovenským prostredím, však už v 20. a 30. rokoch pripomínala skôr bizarný relikt minulosti, či živú spomienku na staré časy dualistickej monarchie. Hoci sa doba, spoločenské pomery a dokonca aj spôsob obliekania dávno zmenili, po kraji sa ešte stále prechádzala stará pani barónka Natália Oldenburgová, ktorá akoby vypadla z 19. storočia. Celý príbeh, ako inak, aj tentoraz skončil smutne, vyrabovaním kaštieľa na konci druhej svetovej vojny a dočasným zabudnutím či skôr nepripomínaním si tejto kapitoly našich dejín.

Aj po dlhých desaťročiach však spomienky ožívajú a teraz si našli miesto vo vedeckom spracovaní dejín celého rodu v knihe Európsky rod v slovenskom svete z vydavateľstva Slovart z pera dvoch historikov – Romana Holeca a Alexandri Lukáčovej.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozprával o príbehu tejto rodiny so spoluautorkou Alexandrou Lukáčovou zo Slovanského múzea A. S. Puškina v Brodzanoch.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Britský historik Timothy Garton Ash vo svojej najnovšej knihe Homelands (Osobná história Európy), uvažuje o miere poznania našej spoločnej európskej minulosti, v celej jej komplexnosti, ako o základnej jednotke civilizovanosti. Ako píše: Spomienky na udalosti, ktoré sme osobne videli alebo počuli, z ktorých sme sa tešili alebo naopak, ktoré sme ledva prežili, majú neporovnateľnú motivačnú silu.

Avšak priama osobná spomienka je len jeden zo spôsobov, ktorým sa šíri poznanie o minulosti. Je tu tiež práca historikov, románopiscov, novinárov, či filmárov, ktorí, ako píše Garton Ash, sa vo svojich dielach snažia „oživiť mŕtvych pre dobro živých.“ Elie Wiesel, známy prozaik a laureát Nobelovej ceny, ktorý prežil Auschwitz, označuje tento proces ako pamäťovú transfúziu. V skratke, privilégiom civilizácie je, že sa môžeme „poučiť z minulosti bez toho, aby sme si to všetko museli sami prechádzať znova“. Vo svetle udalostí posledných rokov, však nikomu z nás netreba pripomínať, že, ako pripomína Ash, táto možnosť v sebe zároveň nesie obrovské riziko, riziko straty pamäte.

Aktuálny podcast Dejiny sa pozerá na výsledky najnovšieho komparatívneho výskumu o aktuálnom stave poznania udalostí druhej svetovej vojny na Slovensku, ktorý iniciovala Nadácia otvorenej spoločnosti.

Čo vieme o období druhej svetovej vojny? Čo vieme o deportáciách, arizáciách, o samotnej ľudáckej Slovenskej republike rokov 1938-1945? Kto podľa výskumov nesie zodpovednosť a kto nie? V čom sa zmenil náš postoj k vojnovým udalostiam za 30 rokov? A ako sú na tom znalosti najmladšej generácie, mladých dospelých? Poznámka na okraj, s mladými to nie je ani zďaleka také zlé ako si zvykneme myslieť. Skôr naopak. Viac o tom, už v podcaste.

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou a publicistkou Oľgou Gyarfášovou ktorá pôsobí na Fakulte Sociálnych a Ekonomických Vied na Univerzite Komenského. Vo svojom výskume sa zaoberá politickou sociológiou, politickou kultúrou, volebným správaním ale tiež populizmom. Je autorkou desiatok odborných publikácii vo viacerých jazykoch, aktuálne napríklad štúdie o tzv. Personalizovanej politike, v Čechách a na Slovensku, ale tiež o populizme vo voľbách naprieč Višegrádskou štvorkou. Je tiež zostavovateľkou správy z výskumu Ľudácka Slovenská republika rokov 1939 – 1945 a Holokaust v historickej pamäti slovenskej spoločnosti, ktorej spoluautormi sú aj Monika Vrzgulová, Fedor Blaščák a Ján Hlavinka.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Forma sleduje funkciu", toto heslo definovalo v 20. a 30. rokoch nový architektonický smer, ktorý v našom prostredí tak trochu splýva s jednou pre nás dôležitou historickou kapitolou – s prvou Československou republikou.

Mladý štát vykročil zo starých poriadkov a budovy, postavené ešte v časoch Rakúsko-Uhorska vo veľkolepom historizujúcom štýle a s bohato zdobenými fasádami, vystriedali objekty s čistými a elegantnými líniami. Zelenú dostala jednoduchá a účelná architektúra, tvorená železobetónovými konštrukciami a voľnými pôdorysmi. Už na prvý pohľad ju prezrádzajú racionálne geometrické tvary, doplnené o typické prvky: sklenené tvárnice, chrómované alebo mosadzné zábradlia, rozmerné okná v kovových rámoch a obklady tvorené opaxitom, travertínom či ďalšími drahými materiálmi.

Chce sa až povedať, že funkcionalizmus je skrátka ako Československo – moderný, racionálny, účelný, demokratický, určený pre široký okruh ľudí, no zároveň úsporný a dôrazný vo výrazových prostriedkoch. A azda nikde toľko funkcionalizmu pohromade nenájdete ako v neďalekom Brne. Moravská metropola sa v rokoch 1918 - 1939 stala výkladnou skriňou nového štýlu, prechádzka po jej funkcionalistických dominantách tak dáva možnosť ešte raz sa nadýchnuť prvorepublikovej atmosféry.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával so sprievodcom po Brne a lokálpatriotom Martinom Koplíkom.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na Slovensku ju ročne diagnostikujú 40 000 ľuďom. Ak sa rakovina nedotkne priamo nás osobne, stretneme sa s ňou cez našich blízkych či priateľov. Avšak, hoci krivka diagnostikovaných prípadov stúpa, diagnostika a liečba rakoviny nebola nikdy tak efektívna ako dnes.

Krátky pohľad do dejín jej terapie za posledné storočie dáva veľkú nádej. Aj preto má zmysel hovoriť na konci apríla, a týždeň po Dni narcisov o rakovine aj v podcaste Dejiny. A tiež preto lebo aj pohľad do histórie nás môže povzbudiť využiť privilégia modernej medicíny—a využiť možnosť prevencie.

V poslednom aprílovom podcaste skúmame dejiny diagnostiky, terapie a napokon prevencie rakoviny.

Kedy sa objavujú prvé zmienky o rakovine? Ako diagnostikovali a ako liečili rakovinu v antike a ako v stredoveku? A čo sa deje v 19 storočí: premieta sa pokrok v medicíne aj do liečby rakoviny? A napokon kam nás vracajú takzvané alternatívne spôsoby liečby rakoviny?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Žofiou Lysou z Historického ústavu SAV. Žofia Lysá sa špecializuje na dejiny Bratislavy v stredoveku. Zaujíma sa aj o dejiny liečby nádorových ochorení, a pomáha pri propagácii portálu Onkoinfo.sk, kde okrem iného spolupracuje aj na tvorbe pravidelných podcastov.

Hudba: Sheryl Crow - "Make It Go Away"

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Čierna komédia Invalid je variácia na klasické príbehy o boji ľudového hrdinu proti presile zla. Príbehy, ktoré má každá národná mytológia, vrátane, samozrejme, tej slovenskej; príbehy ktoré sú v základe mnohých národných identít. Mimochodom práve 90te roky boli, podľa historikov, kľúčové pre utváranie našej súčasnej identity.

Hlavnou postavou v Invalidovi je Laco Hunder, pomstiteľ z ľudu, ktorý bojuje proti utláčateľom—v 90. rokoch sú to samozrejme mafiáni pohodlne zabývaní v miestnej politike. V Invalidovi sa to navyše mihá odkazmi na staršie aj novšie dejiny Slovenska. Laco bojuje nielen za svoju rodinu ale aj za návrat generálskej čiapky Milana Rastislava Štefánika, ktorú s pomocou spomínaných mafiánov odniesol z miestneho múzea skorumpovaný starosta. Hrdina bojuje s puškami, ktoré pamätajú ešte boje slovenských dobrovoľníkov kapitána Janka Francisciho z meruôsmych rokov. Záverečná nakladačka sa odohrá v múzeu a guľky lietajú pomedzi exponáty. Samotný, Lacko Hunder miestami pripomína národných hrdinov, raz Francisciho ale častejšie skôr Jura Jánošíka.

Jasné. S tou národnou mytológiou a národnými hrdinami je to v Invalidovi celé oveľa zábavnejšie, ale tiež komplikovanejšie ale hlavne zaujímavejšie. A presne o tom je nový diel podcastu Dejiny.

Čo robí Invalid s našimi zaužívanými predstavami o staršej aj novšej histórii Slovenska? Ktoré mýty paroduje a ktoré naopak posilňuje? V Invalidovi sú uprostred deja Invalid ale tiež Róm. Ako teda vyzerajú 90. roky a celkovo história z pohľadu ľudí z marginalizovaných komunít? A napokon ako sa ironizujú dejiny vo filme?

Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s režisérom filmu Invalid Jonášom Karáskom. Jonáš Karásek je tiež grafický dizajnér a art director. Okrem oceňovaných Amnestií, či Kandidáta režíroval tiež série krátkych filmov Moje povstanie. Dnes bude reč aj o týchto filmoch. Sústrediť sa však budeme, samozrejme na Invalida, ten bol päť týždňov najhranejším filmom v slovenských kinách a pred pár dňami mal premiéru aj v Čechách.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Krav Maga alebo boj zblízka – počuli ste už o tomto systéme sebaobrany? Dnes je neodmysliteľnou súčasťou výcviku izraelských ozbrojených síl a bezpečnostných zložiek a dokonca je aj súčasťou školských osnov v Izraeli. Zjednodušene povedané, je to rýchlokurz, ktorý pomôže každému obstáť aj v pouličných pästných súbojoch a odolať tak zoči voči agresorovi.

Málokto už ale vie, že sa toto bojové umenie zrodilo v bratislavských uliciach v čase, keď sa nad Slovenskom rozostrel tieň fašizmu. Autorom či vynálezcom Krav Maga bol v tom čase ešte mladý židovský chlapec Imrich Lichtenfeld, odchovanec telovýchovného spolku Makkabea a syn talentovaného bratislavského zápasníka, policajného detektíva a inšpektora, znalca domácich pomerov Samuela Lichtenfelda.

A práve v majstrovstve boja zblízka sa premieta dramatická skúsenosť akou si prechádzali židovskí chlapci, ktorí na konci tridsiatych a začiatkom 40. rokov museli čeliť útokom zradikalizovaných členov nemeckých polovojenských jednotiek Freiwillige Schutzstaffel a slovenských Hlinkových gárd.

Brániť sa pred sfanatizovanou presilou, obstáť a prežiť v život ohrozujúcej či takmer bezvýchodiskovej situácii, biť sa za seba i svojich blížnych – k tomu všetkému nás, žiaľ, môže dotlačiť náš osud. Nevzdať sa a snažiť sa uspieť, skrátka bojovať – to sú všetko zdanlivo jednoduché odpovede, ktoré sú námetom novej divadelnej inscenácie Pressburger Fight Club v DPOH v Bratislave.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o príbehu Imricha Lichtenfelda a o jeho divadelnom spracovaní rozpráva s riaditeľom Múzea židovskej kultúry Michalom Vaněkom a riaditeľkou DPOH Valériou Schulczovou.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bolo jablkom sváru po dlhé stáročia, ale neraz aj zabudnutou perlou Blízkeho východu, ktorej význam a lesk pripomenul opäť nový konflikt.

Dodnes napriek tomu zostáva ikonickým, svätým mestom, ku ktorému sa s bázňou obracajú tri svetové náboženstvá – judaizmus, kresťanstvo a islam. Jeruzalem je v epicentre svetovej politiky aj dnes, keď je opäť predmetom konfliktu – tento raz izraelsko-palestínskeho.

Dôkazom večných sporov, ale aj vzájomného spolunažívania je už samotné jeruzalemské Staré mesto – rozdelené na židovskú, kresťanskú i moslimskú časť.

Návštevníkovi ponúka obraz Blízkeho východu a jeho dramatickej histórie akoby v malom. Kto ho preto aspoň raz navštívil, nemôže sa zbaviť pocitu, že je to výnimočné miesto aké sa len tak nevidí.

Odkedy vlastne hovoríme o meste Jeruzalem? Ako sa na jeho charaktere podpísala rímska či byzantská epocha, arabskí dobyvatelia či križiaci? A čo znamená toto mesto aj v dnešnej blízkovýchodnej politike?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom a islamológom Attilom Kovácsom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠[email protected]⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠SME.sk⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Demokratické štátne zriadenie je jednou z hlavných prekážok víťazstva vo vojne – s takýmto zdôvodnením obhajovali svoje počínanie aténski spiklenci, ktorí napokon v roku 411 pred n. l. vykonali štátny prevrat a demokratickú vládu nahradili oligarchiou. Hoci ani tá nemala dlhého trvania, argument, že politický systém Atén ohrozuje samotné Atény sa neobjavil prvý raz.

Priazeň aténskeho ľudu si totiž často získavali dobrodruhovia a populistickí politici, akým bol napríklad Alkibiades a riskantné podniky akým bola napríklad Sicílska výprava v roku 415 pred n. l. Tá sa napokon skončila pre Atény katastrofou.

Mala v tomto zmysle Sparta, vedená v duchu vojenských pravidiel, navrch? A čo mala do celého konfliktu gréckych obcí povedať Perzská ríša? V novom vydaní podcastu Dejiny sa vraciame k peloponézskym vojnám.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠[email protected]⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠sme.sk/suhrnsme⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Přicházím s mladým duchem naší republiky, mladou hudbou. Nejsem ten, který se dívá dozadu, nýbrž ten, který raději hledí dopředu. Vím, že musíme růst, a nespatřuji ten růst v bolesti, ve vzpomínkách na utrpení a utlačování. Shoďme to ze sebe. Jsme národ, který má ve světě něco znamenat. Jsme srdce Evropy. To srdce musí být v té Evropě cítit!“ To sú slová českého hudobného velikána Leoša Janáčka, ktoré predniesol v roku 1926, teda až na samom sklonku svojho života.

A v mnohom je práve tento výrok pre Leoša Janáčka charakteristický. V medzivojnovej hudobnej avantgarde sa práve Janáček ocitol akoby nečakane, azda aj trochu bizarne, ako sedemdesiatročný dôchodca medzi mladíkmi, a predsa bola to práve jeho hudba, ktorá vo výraznej miere zmenila predovšetkým opernú tvorbu a priniesla do nej nový dramatický a psychologizujúci prvok.

Na svoj úspech Janáček musel pritom dlho čakať a je pozoruhodným faktom, že väčšinu svojich najznámejších diel napísal až v závere života. Mal pritom povesť podivína, ktorý si v krátkych útržkoch do notového zápisu zaznamenával rečové prejavy najobyčajnejších ľudí, tzv. nápěvy mluvy – teda spôsob a intonáciu hlasu, z pozadia ktorého sa na umelca díval strach, úzkosť, hnev, radosť či odhodlanie. A rovnako i v jeho hudobnej tvorbe zrazu pred nami stojí človek z mäsa a kostí, ktorý nás berie za ruku a vťahuje do kolobehu života.

Ako sa vôbec stalo, že Janáčkova tvorba s prvkami moravskej ľudovej hudby dnes obsadzuje najvýznamnejšie koncertné pódiá po celom svete a prečo stojí za našu pozornosť? A ako sa do nej premietol skladateľov vlastný život? Skrátka, kto bol Leoš Janáček?

Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno ja Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s muzikológom Jiřím Zahrádkom.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠[email protected]⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠sme.sk/suhrnsme⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Bola u neho badať radosť“ hlásil udavač tajnej polícií o svojom kolegovi robotníkovi v piešťanskom Stavokombináte. O pár ulíc ďalej tentoraz v Hoteli Slovan mal udavač množstvo práce so zapisovaním výrokov podnapitého umelca, ktorý príliš nadšene vykrikoval „Hudba hraj“- pritom, ako poznamenal udavač, tam žiadna hudba nebola. Prečo toľká radosť a prečo tieto udania?

Je rok 1953, práve zomrel Jozef V. Stalin a jeho československý náprotivok Klement Gottwald je v kritickom stave. O pár dní zomiera. Tajná polícia komunistického režimu, ŠtB, pozorne monitoruje spoločenské nálady a emócie, ktorými reagovali obyvatelia Slovenska na správy o smrti dvoch ústredných postáv stalinizmu.

Aké emócie a nálady zachytila ŠtB v čase smrtí a pohrebu Stalina a Gottwalda? Aké najabsurdnejšie udania zaznamenala ŠtB? Aké postihy stretli občanov, ktorí prejavovali nesprávne emócie? A napokon v posledných rokoch sa pomerne často možno stretnúť s názorom, že žijeme v neslobode, sem tam počuť aj prirovnania k 50 rokom. Ako takéto názory vníma odborníčka na nedemokratické režimy?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Marínou Zavackou z Historického ústavu SAV. Marína Zavacká sa dlhodobo výskumne venuje životu v totalitných a nedemokratických režimoch na území Slovenska. Je autorkou kníh: Kto žije za ostnatým drôtom? Oficiálna zahraničnopolitická propaganda na Slovensku, 1956-1962; a tiež knihy Ľudácka prevýchova, ktorá opisuje príbeh Márie Janšákovej väznenej počas slovenského štátu v zaisťovacom tábore v Ilave. Táto kniha bola nominovaná na cenu Tatrabanky, bola tiež adaptovaná do rozhlasovej hry a momentálne sa pripravuje ako divadelné predstavenie.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bola to vojna Grékov proti Grékom, či možno bratovražedná vojna, alebo ako sa niektorí historici odvažujú povedať „antická svetová vojna“. Nech už pomenujeme peloponézske vojny z rokov 431 až 404 pred n. l. akokoľvek, isté je, že v jej dôsledku sa postupne zrútila grécka dominancia vo východnom Stredomorí a samotní Gréci zoslabli a schudobneli.

Z učebníc dejepisu si pamätáme, že celý konflikt vyvolala vzájomná podozrievavosť a napokon i nepriateľstvo dvoch gréckych mocností – Sparty a Atén. A hoci boli peloponézske vojny súbojom dvoch omnoho komplexnejších mocenských paktov – Peloponézskeho spolku a Aténskeho námorného spolku – už automaticky tušíme, že to bolo práve nepriateľstvo spomínaných dvoch gréckych obcí, ktoré rozpútalo dlhú a zničujúcu vojnu. Už menej tušíme, že celý tento obraz je vlastne správou o udalostiach z pera jedného muža a zároveň jedného z klasikov histórie – Thukydida.

Do akej miery sú naše vedomosti o tomto úseku antických dejín práve jeho dielom, či skôr jeho interpretáciou? A prečo sa jeho Dejiny peloponézskej vojny stali literárnou klasikou a po dlhé obdobie i povinným kánonom pre historickú vedu? Odpoveď by mohla znieť asi takto – Thukydidove Dejiny peloponézskej vojny ponúkajú už všetko to, čo poznáme i dnes – búrlivý politický život, pakty a vojenské aliancie, štátne prevraty, vojnovú propagandu, sféry vplyvu a ekonomické záujmy, ktoré vplývajú na najdôležitejšie politické rozhodnutia. Skrátka akoby sa svetová politika, tak ako ju dôverne poznáme dnes, zrodila práve v znesvárenom Grécku pred viac než 2400 rokmi. Thukydides a peloponézske vojny však ponúkajú omnoho viac otázok.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom, spoluautorom knihy Vojna o Grécko: Sparťania proti Aténčanom.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Biografia Narodila som sa pod šťastnou hviezdou od prvej rómskej spisovateľky, novinárky a aktivistky Eleny Lackovej empaticky, informovane a zároveň pútavo sprevádza dlhým 20. storočím v dejinách Rómov na Slovensku. Elena Lacková sa narodila v medzivojnovom Československu, v rómskej osade vo Veľkom Šariši, v rodine primáša Mikuláša Doktora a Márie Gzigozevičovej, pôvodom Poľky. Elena Lacková intenzívne žila svoju dobu a zároveň ju v mnohom predbehla. Vydala sa a mala veľkú rodinu. No zároveň bola prvou absolventkou Karlovej univerzity rómskeho pôvodu či prvou úradníčkou a funkcionárkou Červeného kríža rómskeho pôvodu.

20. storočie ju pritom vôbec nešetrilo. V jej biografii, ktorá vychádza po prvý raz v slovenskom preklade práve v týchto dňoch, nájdeme spomienky na rómsky holokaust, generačnú chudobu a hlad ale aj príbehy aktívneho a úspešného boja proti diskriminácii Rómov naprieč striedajúcimi sa politickými režimami.

Cez príbeh Eleny Lackovej sa pokúsime priblížiť ku komplexným dejinám Rómov na Slovensku v minulom storočí: Aký bol vzťah Rómov a majoritného obyvateľstva pred nástupom totalitných režimov? Ako sa s Rómami zaobchádzalo počas slovenského štátu? Čo sa zmenilo počas komunistického režimu? Aký bol vzťah Eleny Lackovej ku komunizmu a ako sa menil? A napokon aké majú dejiny Rómov miesto v súčasnej oficiálnej pamäti na Slovensku?

Na väčšinu z týchto otázok by samozrejme najlepšie odpovedala samotná Elena Lacková, ktorá už žiaľ nie je medzi nami. 1 januára tohto roka uplynulo 20 rokov od jej úmrtia. Sú však medzi nami Tí, ktorí ju veľmi dobre poznali.

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s kultúrnym antropológom a romistom Alexandrom Mušinkom z Ústavu rómskych štúdií na Prešovskej univerzite v Prešove. Výskumu rómskej problematiky sa venuje už viac ako 30 rokov—spolupracuje s viacerými domácimi i zahraničnými univerzitami, vedeckými inštitúciami, organizáciami a spoločnosťami venujúcimi sa rómskej problematike.

Je autorom desiatok publikácii, pričom viaceré sú zamerané na príbehy úspešnej integrácie Rómov. Za všetky spomeniem: Darí sa: úspešné príklady obcí v spolunažívaní s Rómami (2018, 2020 v anglickej verzii); Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013 (2014); (Ne)legálne osady: možnosti samospráv a mechanizmy vysporiadania pozemkov v prostredí rómskych osídlení (2012); Z chudoby k sebestačnosti : metodika určená tým, ktorí pracujú so sociálne znevýhodnenými občanmi (2017). Alexander Mušinka je tiež autorom doslovu k slovenskému prekladu knihy Narodila som sa pod šťastnou hviezdou.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

25. februára uplynulo 75 rokov od komunistického prevratu. V tento deň sa už tradične v médiách striedajú archívne zábery na rečniaceho Klementa Gottwalda či pochodujúce šíky Ľudových milícii—v skratke, zábery z centra politickej moci. V podcaste Dejiny sa pozrieme na Február a na to čo nasledovalo cez príbehy ľudí, ktorých komunistický režim vytlačil na okraj.

Na okraji sa ocitla elita. Ak hovoríme o elite, samozrejme, nemáme na mysli spoločenskú smotánku ale ľudí, ktorí ostali verní demokratickým princípom, ktorí boli zásadne proti nadvláde Sovietskeho zväzu, či ktorí jednoducho odmietli zradiť svojich priateľov. Išlo pritom často o ľudí z menších miest a obcí, či dokonca z kopaníc a lazov so základným vzdelaním. Ľudí, ktorí sa previnili svojím presvedčením alebo pomocou prenasledovaným. Ak neboli odsúdení na smrť, strávili často celý produktívny vek vo väzení a po návrate končili vysídlení ďaleko od svojich rodín a priateľov.

Na týchto ľudí na okraji sa pozrieme najmä cez príbehy žien. Prečo práve ženy? Prečo opäť ženy? Postavenie žien na okraji nastavuje obzvlášť čisté zrkadlo tomu ako sa uplatňovali komunistické ideály v praxi. Jedným z revolučných hesiel režimu bolo zrovnoprávnenie mužov a žien. Avšak ženy, ktoré prejavili svoj názor boli postavené na okraj spoločnosti. Nejedna z nich prišla o život alebo skončila vo väzení. Mnohým z nás sa celkom určite vybaví tragický príbeh Milady Horákovej, ktorá celoživotne bojovala práve za práva žien.

V skratke, komunistický režim decimoval celú generáciu žien- vtedajších ale aj budúcich elít. Ak sa pozrieme na ich príbehy z blízka: Ako sa prejavil komunistický prevrat v životoch týchto žien? Ako ovplyvnil ich vzťahy a ich profesijný život? Mnohé z týchto žien boli matkami malých detí: ako zasiahol režim do ich materstva? Ako tieto ženy prežívali väzenie? A napokon ako môže týchto pár príbehov doplniť a rozšíriť naše chápanie hrdinstva v boji proti komunistickému režimu?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s novinárkou a dokumentaristkou Soňou Gyarfášovou, ktorá sa dlhodobo venuje príbehom našej nedávnej histórie, najmä tým, ktoré boli tragicky poznačené totalitnými režimami. V RTVS pripravuje reláciu Osudy, ktoré písalo 20.storočie, kde prináša príbehy pamätníkov 20. storočia. V televízii scenáristicky a režijne pripravila dokumentárne cykly Osudy k 70. výročiu konca druhej svetovej vojny, Osudy - politické procesy z 50. rokov a Cestu k deportáciam. Reportáže o obetiach totalít pripravovala šesť rokov aj v relácii Reportéri. Momentálne pracuje na knihe, ktorá vyplní naše veľké dejiny, práve príbehmi konkrétnych ľudských osudov.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Strašidelný hrad, atrakcia, ktorá dokáže pritiahnuť davy turistov, filmová kulisa pre rozprávkové príbehy, záhada vytekajúcej tekutiny zo sarkofágu čudáckeho grófa a ideálne pozadie pre fotografiu šťastných novomanželov – skrátka Bojnicky zámok so svojou nádhernou siluetou predstavuje dnes dobre zobchodovateľnú ikonu a pre niektorých dokonca až prehnane romantický gýč.

A možno je všetko inak a imidž, ktorému sa dnes „teší“ tento architektonický skvost, je skôr nánosom modernej a priznajme si, že ich dosť povrchnej doby. K Bojnickému zámku predsa nemusíme vymýšľať nič nové, čo by už v sebe neobsahoval a čo sa už nezrodilo v predstavách jeho majiteľa – grófa a zasneného starého mládenca Jána Pálffyho. Ten sa pustil do odvážneho architektonického projektu s myšlienkou, že čo je staré je moderné a rozhodol sa vybudovať sídlo hodné jeho slávneho rodu a zároveň priestor pre jeho rozsiahle umelecké zbierky. Tie dnes tvoria vzácnu položku niekoľkých múzeí a galérií v Maďarsku, na Slovensku či inde vo svete.

„Ad memoriam Gloriae Antiquae“ – teda „Na slávu starých čias“, s touto myšlienkou sa pustíme do dnešného rozhovoru. Jaro Valent z časopisu historická revue sa rozpráva s Júliusom Barczim, historikom umenia a riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je veľa vecí, ktoré zanikli vo virvare posledných rokov. Jedným z tých dôležitejších je aj to, že od júla minulého roka Slovensko predsedá Vyšehradskej štvorke, regionálnemu zoskupeniu Slovenska, Poľska, Maďarska a Česka. V4 vznikla krátko po páde komunizmu a zohrala zásadnú úlohu pri našom návrate do Európy. Dnes sa o tomto priestore začína hovoriť ako o možnej budúcej nárazníkovej zóne či obrannom vale Európy.

V tejto epizóde sa vzdialime od vysokej politiky a pozrieme sa na vzájomnú spoluprácu občanov V4. Naše rozprávanie budeme viesť cez príbehy, ktoré sa dejú v rámci dennodennej spolupráce medzi občanmi V4, príbehy  ktoré naši hostia poznajú z prvej ruky. Pochádzajú totiž z Vyšehradského fondu, ktorý za viac ako 20 rokov svojej existencie pracoval so stovkami menších aj väčších projektov, ktoré vytvorili práve občania Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska ale tiež naši východní a juhovýchodní susedia.

Cez mikropríbehy Stredoeurópanov tak budeme hľadať odpovede na otázky o dejinách strednej Európy. Kde možno hľadať korene našej spolupráce a jej absencie? Čo sa stalo so vzťahmi v strednej Európe počas komunizmu a ako sa vyvíjali po jeho páde? Má vyšehradská spolupráca zmysel aj po vstupe do Európskej únie? Mení sa úloha V4 po invázií Ruska na Ukrajinu? A napokon, keď sa pozrieme do budúcnosti, vieme o V4 rozmýšľať aj inak ako len o pasívnej nárazníkovej zóne?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s  historikom, diplomatom a výkonným riaditeľom Medzinárodného Vyšehradského Fondu Petrom Marešom a diplomatkou Mariannou Neupauerovou bývalou zástupkyňou výkonného riaditeľa Medzinárodného vyšehrádskeho fondu.

Petr Mareš pôsobil ako český veľvyslanec v Holandsku a následne ako veľvyslanec EÚ so zvláštnym poverením pre Východné partnerstvo, ktorého cieľom je bližšia spolupráca Európskej Únie so šiestimi štátmi východnej Európy a Kaukazu, vrátane Bieloruska, Ukrajiny či Moldavska. Je tiež autorom odborných a populárno-náučných kníh o histórii. Ako spoluautor sa podieľal na knihe Dejiny zemí Koruny českej ako aj na knihe Dejiny a NATO.

Marianna Neupauerová je diplomatka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR, kde sa venuje oblasti ľudských práv a rozvojovej spolupráci, so skúsenosťami aj zo zastúpenia Európskej komisie a Slovenskej komisie pre UNESCO.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keď bola 29. septembra podpísaná v Mníchove zmluva, ktorá nadiktovala Československu odstúpenie jeho pohraničných území nacistickému Nemecku, v celej krajine sa zdvihla vlna odporu a hlbokého sklamania. Prvá republika sa predsa na obranu svojich hraníc, svojej nezávislosti a svojej demokracie dlho pripravovala. Po prijatí mníchovského diktátu predsa nacistom nepadli do rúk len rozsiahle pohraničné oblasti, ale aj obrovský komplex obranného pevnostného systému, ktoré republika cieľavedome budovala od roku 1935.

To, čo z Československa po Mníchove zostalo,  bolo prakticky neobrániteľné, bezbranné, vydané na milosť a nemilosť Hitlerovi. Československé opevnenie svojou prepracovanosťou, rozsahom a technickou vyspelosťou udivuje návštevníkov ešte i dnes a to až do tej miery, že nám znova a znova v mysli môže vystať otázka: Čo ak by sme do toho predsa len šli a bránili sa? Hoci aj za podmienky, že nás opustili najbližší spojenci. A ako dlho by sme sa dokázali brániť? A treba jedným dychom dodať, že pohľad na opustené československé pevnosti v pohraničí v laikovi prebúdza presvedčenie, že by to nebol márny boj.

Je to ale skutočne tak? Čo dnes vieme o obranných možnostiach československého opevnenia? Ako vznikalo a do akej miery sa stihol realizovať jeho pôvodný plán?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Janom Hrubeckým, historikom Múzea Východných Čiech v Hradci Králové a vedúcim Múzea vojny 1866.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dramatické dejiny Krymského polostrova nám ponúkajú niekoľko príbehov a predstavujú ho z viacerých uhlov – najskôr je to Krym antický ako súčasť gréckeho a rímskeho sveta. Potom je to Krym tatársky či osmanský, ako súčasť Orientu. Krym ako ruská kolónia a vojenská báza pre omnoho imperiálnejšie ciele ruských cárov. A Krym v 20. storočí ako miesto traumy pre najrôznejšie národnostné a etnické skupiny, ktoré boli v dôsledku ruskej občianskej vojny, hladomorov na Ukrajine, nacistickej okupácie počas druhej svetovej vojny a následných Stalinových krutých represií decimované či vysťahované. A napokon Krym ako súčasť Ukrajiny, ale aj Krym ukradnutý/anektovaný Ruskom v roku 2014. A ešte aj dnes Krym ako súčasť bojiska a zápasu brániacej sa Ukrajiny za obnovu svojej územnej celistvosti.

Polostrov Krym je tak v celých dejinách východnej Európy pozoruhodným miestom, kde sa oddávna stretávali najrôznejšie kultúry, ale aj veľmocenské záujmy. Otázka, komu Krym vlastne patrí, už dávno nie je len nejakou teoretickou špekuláciou, ale stala sa súčasťou veľmocenskej politiky a kremeľskej štátnej propagandy.

Hoci sa na prvý pohľad nezdá byť tento kúsok zeme medzi Čiernym a Azovským morom nijak podstatný, pravdou je presný opak. Jeho strategická poloha, ale aj symbolický význam a osobitné postavenie v ruskom historickom či kvázi historickom vedomí z neho robí jedno z najhorúcejších oblastí na planéte.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Helenou Ulbrechtovou zo Slovanského ústavu AV ČR.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Vždy, keď správy prinesú informáciu o bombardovaní alebo okupovaní konkrétneho ukrajinského mesta, vybavia sa mi obrazy toho istého mesta z čias druhej svetovej vojny," píše historička umenia Bohunka Koklesová, ktorá v rámci svojho výskumu analyzovala tisícky fotografií vojnových reportérov dokumentujúcich ťaženie armády Slovenského štátu po boku nemeckého Wehrmachtu na ukrajinských územiach Sovietskeho zväzu.

Úlohou slovenskej armády bolo najmä zabezpečovanie dobytého územia na Ukrajine. Slovenská armáda operovala v oblasti Kijiva, či Mariupoľa, pričom takzvaná Rýchla divízia postupovala v línii Ľviv – Dnipro (pôvodne Dnepropetrovsk) – Zaporižžia – Mariupoľ– až po ruský Rostov. Slovenská armáda tiež okupovala územia južnej časti Donecka a Luhanska.

Pôsobenie Slovenskej armády na Východnom fronte je ešte stále málo známa kapitola slovenských dejín. V aktuálnej epizóde podcastu si túto časť našej histórie priblížime prostredníctvom fotografií zachytávajúcich ťaženie slovenskej armády na východnom fronte. Príbeh týchto fotografií je mikrohistóriou propagandy Slovenského štátu, jej tvorby a jej recepcie bežnými Slovákmi.

Akú realitu videli vojnoví reportéri na Ukrajine? Za akých okolností vznikali ich fotografie? Ako a s akým zámerom sú na fotografiách zobrazovaní Ukrajinci a Ukrajinky? Vieme zistiť ako Ukrajinci vnímali slovenskú armádu? A keď sa pozrieme domov na Slovensko: ktoré fotografie sa dostávajú do novín a časopisov a aký obraz o vojne vytvárajú? A napokon ako tieto fotografie vnímajú obyvatelia Slovenska? A ako ich vnímame dnes?

Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou umenia Bohunkou Koklesovou, rektorkou Vysokej školy výtvarných umení. Bohunka Koklesová sa vo svojom výskume, kurátorskej a pedagogickej činnosti venuje aj vzťahu umenia a politiky. Je autorkou kníh V tieni tretej ríše (Oficiálne fotografie slovenského štátu) a knihy Súmrak doby, ktorá sa zameriava na fotografie z rokov bezprostredne pred nástupom komunistického režimu. Je tiež autorkou štúdií vo viacerých jazykoch. V roku 2016 spolupracovala s kurátorkami Slovenskej národnej galérie, Katarínou Bajcurovou a Petrou Hanákovou, na výstave Sen x Skutočnosť/Umenie a propaganda 1939 – 1945, ktorá sa stala najnavštevovanejšou výstavou roka a získala viacero ocenení.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hrad Devín v súčasnosti prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Múzeum mesta Bratislavy, v správe ktorého sa táto národná kultúrna pamiatka nachádza, zároveň ohlásilo, že pôjde o obnovu, ktorá prinesie autentickejšiu podobu hradu. Čo to presne znamená a ako sa dnes vlastne obnovujú hradné ruiny či všeobecne naše architektonické dedičstvo? Aké metódy dnes používa pamiatková ochrana a ako tomu bolo v minulých desaťročiach?

Nezostaneme len pri hrade Devín, ale nahliadneme do remesla pamiatkarov. Veď výsledok ich práce sa výrazným spôsobom zapisuje do celkového charakteru kultúrnej krajiny.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s odborníkom na prípravu projektov obnovy pamiatkových objektov Vladimírom Kohútom.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ľudské práva sa za posledné tri desiatky rokov stali bežnou, takmer klišéovitou, súčasťou spoločenského slovníka. Avšak v kontexte udalostí posledných dní, tých globálnych ale aj lokálnych, asi nikomu z nás netreba pripomínať, že to nie vždy tak je, že to nie vždy tak bolo.

Aj ľudské práva majú svoj príbeh, aj ľudské práva majú svoje dejiny. V dnešnom podcaste hovoríme o dôležitom momente tohto príbehu, o ktorom dnes vieme už len veľmi málo. O konci 70. rokov 20. storočia. Ľudské práva, sa totiž v tomto čase stávajú globálnou témou, globálnym záujmom. Keď sa v 1975 stretnú v Helsinkách zástupcovia sovietskych satelitov so zástupcami západných krajín, aby sa pokúsili nájsť  spoločnú reč, nevyhnú sa ani téme ľudských práv: v záverečnom akte sa napokon obe strany zaviažu k ich dodržiavaniu. Jedným zo signatárov tohto aktu je aj Československo. Tento moment v dejinách ľudských práv je tak dôležitý nielen globálne ale aj lokálne. Medzinárodná debata o ľudských právach sa veľmi konkrétne začína týkať aj komunistického Československa, ktoré len pred pár rokmi s pomocou tankov varšavskej zmluvy potlačilo posledný pokus o demokratizáciu.

V 70. rokoch sa však zdá, že medzinárodný záväzok dodržiavať ľudské práva u nás doma takmer nič nezmenil. Československo si ide svoju normalizačnú pesničku a s pomocou polície a tajnej polície drží pod kontrolou a tvrdo potláča akékoľvek nezávislé iniciatívy. V 1975 sa uskutoční súd s pražskou kapelou Plastic People of Universe a jej členovia sú odsúdení na roky väzenia.

Avšak napriek tejto evidentnej snahe pokračovať v represii je nereálne aby Československo zostalo mimo. Je nereálne aby porušovanie ľudských práv v Československu prešlo nepovšimnuté za jeho hranicami. A čo je rovnako dôležité - v Československu vzniká občianska iniciatíva Charta 77, ktorej cieľom je monitorovať dodržiavanie  týchto záväzkov.

Príbeh Charty 77 nám bude v dnešnom podcaste slúžiť ako blízky sprievodca v širších a zložitých dejinách ľudských práv posledných desaťročí. S našim dnešným hosťom budeme mať výnimočnú príležitosť pozrieť sa priamo na najnovší výskum. Do akej miery je teda príbeh Charty súčasťou globálních dejín ľudských práv? Je príbeh Charty aj slovenským príbehom? Bola Charta v spojení s bežnými ľuďmi a ich problémami alebo išlo o elitný klub? Čo riskovali signatári Charty 77? A napokon ako si Chartu pamätáme dnes a čo tieto naše spomienky alebo ich absencia robia s našou predstavou o ľudských právach jako takých?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Michalom Kopečkom z Ústavu Soudobých dejin Českej Akadémie Vied. Michal Kopeček bol tiež hosťujúcim profesorom na Univerzite v Cambridge a riaditeľom Imre Kertész Kolégia na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene. Vo svojom výskume sa venuje intelektuálnym dejinám politického myslenia a okrem desiatok štúdií vo viacerých jazykoch je tiež spoluautorom dvojdielnej Histórie moderného politického myslenia v stredovýchodnej Európe, ktorá vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Predstavme si takýto obraz - dlhá vojenská kolóna motorizovaných jednotiek stojí rozbitá a zničená na zamrznutej ceste v ťažkom teréne uprostred lesov a močiarov. Veľké množstvo vojenskej techniky, ktoré na dĺžku meralo aj niekoľko kilometrov a vzbudzovalo rešpekt, teraz stojí vypálené a bezvládne, pričom tento obraz dopĺňajú stovky padlých vojakov.

Mohlo by sa zdať, že je to výjav zo stále pokračujúcej vojny na Ukrajine. Miesto, kde sa však odohrala táto scéna sa nachádzala ďaleko na severe uprostred fínskych lesov v blízkosti mesta Suommusalmi a na ceste ležala rozstrieľaná sovietska 163. strelecká a 44. motorizovaná divízia. Písal 8. január 1940 a fínska armáda slávila svoj najväčší úspech proti inváznej Červenej armáde.

Sovietsko-fínska vojna, známa ako zimná vojna na prelome rokov 1939 – 1940, sa stala príkladom zlyhania sovietskej vojnovej mašinérie a na druhej strane dôkazom, že aj malý národ sa môže úspešne brániť voči veľkému agresorovi.

Dodnes je preto predmetom fínskej národnej hrdosti a presvedčenia, že húževnatý vlastenecký odpor môže zastaviť papierového obra. Tento príbeh si napokon získal aj záujem našich divákov a preto sa táto epizóda podcastu Dejiny na denníky SME zaradila medzi naše najpočúvanejšie rozhovory.

Moderátor Jaro Valent sa o sovietsko-fínskej vojne rozprával s historikom Janom Rychlíkom.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rozpad Sovietskeho zväzu bola najväčšia geopolitická katastrofa v moderných dejinách – to sú slová Vladimíra Putina, z ktorých behá mráz po chrbte. Aj ďalšie jeho vyjadrenia, no predovšetkým stále prebiehajúca vojna na Ukrajine, dávajú jasne tušiť, že ruskému prezidentovi nejde o nič menšie, než o obnovu niekdajšieho sovietskeho či ešte predchádzajúceho Ruského impéria.

Scény, ktorých sme dnes a denne svedkami, keď sú počas raketových a leteckých útokov bombardované aj civilné ciele, nás vracajú viac než 70 rokov späť. Čo však stojí za týmto rozhodnutím?

Aké historické traumy, dezinterpretácie a ideologické koncepty stoja v pozadí mysle človeka, ktorý sa rozhodol viesť vojnu prakticky proti celému civilizovanému svetu?

Po odpoveď musíme siahnuť do bodu, keď sa pred 30 rokmi Sovietsky zväz rozpadol alebo ešte viac do minulosti. A rovnako sa musíme pýtať či je Ukrajina len prvá na rane a zasa naopak, o čo vlastne dnes táto krajina bojuje? Čo všetko je dnes v hre?

Hoci táto epizóda vznikla ešte v marci, krátko po začatí ruskej invázie do Ukrajiny, je naďalej aktuálna a zaradila sa medzi najpočúvanejšie rozhovory pravidelného podcastu Dejiny na denníku SME. Moderuje Jaro Valent a rozprával sa s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Počas jeho panovania bol Hlohovec rozkvitajúcim mestom. Opravoval cesty, staval kláštory, kostoly a nemocnice. No na sklonku svojho života sa vybral na dlhú cestu, na cestu do Ríma. A nebol sám—Rím bol jedným z najobľúbenejších cieľov stredovekých cestovateľov z Uhorska.

Reč je o Mikulášovi Ujlakim, pánovi Hlohoveckého panstva a bosnianskom kráľovi. Mikuláš Ujlaki pochádzal z významného uhorského rodu a on sám bol jedným z najvplyvnejších a najbohatších magnátov. A práve príbeh jeho cesty nás v tomto podcaste vovedie do témy cestovania v stredoveku. Po jeho stopách sa totiž vybrala aj naša dnešná hosťka.

Prečo práve po stopách kráľa? Možno ste si už všimli, že v našom podcaste sa snažíme všímať si históriou často prehliadané príbehy bežných ľudí avšak voľba práve Mikuláša ako nášho sprievodcu je  v tomto prípade viac než logická a vlastne nevyhnutná.  Zatiaľ čo o cestách bežných ľudí sa zachovalo veľmi málo materiálov, o aristokracii, a obzvlášť o Mikulášovi sa ich zachovalo naopak mnoho. Naša dnešná hosťka prešla množstvo dokumentov z archívov v Ríme, Mantove, Benátkach, Budapešti a tiež v samotnom Hlohovci. Ako sa ukázalo príbeh Mikuláša Ujlakiho bol príbeh nielen uhorský ale zároveň európsky a aj preto bude práve on sprevádzať naše dnešné rozprávanie o cestovaní v stredoveku.

Ako to teda bolo v stredoveku s cestovaním? Aké motivácie a dôvody viedli ľudí na cesty? Ktoré boli obľúbené destinácie v Európe? Kto všetko cestoval? Cestovali aj ženy? A kam cestovali obyvatelia územia vtedajšieho Uhorska? Ako boli vybavení a kde boli ubytovaní? A konkrétnejšie: Prečo sa vydal na cestu Mikuláš Ujlaki a aký dojem spravil na rodáka z Hlohovca stredoveký Rím?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Miriam Hlaváčkovou, ktorá pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa venuje dejinám stredovekej vzdelanosti, každodennosti a cirkevným dejinám. Miriam Hlaváčková je tiež autorkou historického cestopisu: Pútnik (Sonda do života stredovekých pútnikov) Kráľ Mikuláš Ujlaki a jeho cesta do Ríma (Rak 2022). Tento cestopis s bohatou obrazovou dokumentáciou je práve čerstvo v predaji.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"V duchu tejto obety, ktorú prinášam, odkazujem slovenskému národu, aby bol svorný a jednotný v sledovaní veľkej zásady – za Boha a za národ – vždy, všade a v každom ohľade... . Tomuto zákonu slúžil som celý život, a preto sa považujem za mučeníka v prvom rade tohto zákona Božieho. V druhom rade cítim sa byť mučeníkom obrany kresťanstva proti boľševizmu." To sú jedny z posledných slov niekdajšieho prezidenta vojnovej Slovenskej republiky a odsúdeného vojnového zločinca Jozefa Tisa, ktoré nadiktoval svojmu spovedníkovi pred popravou 18. apríla 1947.

Okrem iného poukazujú na fakt, že i samotný Jozef Tiso sa videl a považoval za mučeníka v boji za národnú vec, ktorého nepriaznivé okolnosti a nepriateľské sily posielajú podstúpiť "najvyššiu obeť". Mýtus nespravodlivo odsúdeného a popraveného "prvého slovenského prezidenta" nadobudol v ďalších rokoch a desaťročiach pozoruhodnú životnosť. Pravidelne sa objavoval v ľudáckych emigrantských kruhoch v zahraničí, spolu s nimi preplával Atlantický oceán, aby sa po roku 1989 vrátil späť s o to väčšou razanciou v divokých a nacionalizmom poznačených 90. rokoch.  Stal sa tak základom pre celkový kult Jozefa Tisa ako národného hrdinu a mučeníka, ktorý je koniec-koncov aj symbolickým stredobodom krajnej pravice na Slovensku.

Ako sa tento kult rodil, do akej miery si ho vytváral už za svojho života samotný Jozef Tiso a kto boli jeho hlavný šíritelia v ďalších rokoch? A aké má miesto i na súčasnej politickej scéne na Slovensku?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Antonom Hruboňom, ktorému práve vychádza kniha Mýtus a kult Jozefa Tisa.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ich životy začali počas druhej svetovej vojny. A napriek tomu, že boli príliš malí a malé na to, aby vojnu vnímali, svetová vojna vplývala na ich životy aj dávno po svojom skončení.

Reč je o deťoch narodených z vojny. O deťoch narodených v dôsledku vojny. Ich príbehy boli verejnosti dlho neznáme a historický výskum ich prehliadal. V najnovšej epizóde podcastu sa pozrieme na príbehy detí, ktoré sa narodili českým a slovenským matkám, pričom ich biologickými otcami boli americkí a sovietski vojaci.

Ako prežívali tieto deti povojnové roky? Aké bolo postavenie detí amerických vojakov v komunistickom Československu, ktoré sa ostro vymedzovalo proti západným krajinám? Ako vnímali tieto deti domáci obyvatelia? Odlišovalo sa ich detstvo od detstva bežných detí v Československu? A ako sa napokon s vojnovou vo svojom životnom príbehu vyrovnali?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Michalom Korhelom z Inštitútu Slavistiky Poľskej Akadémie Vied a doktorandom univerzít v Augsburgu a Ústi nad Labem. Michal Korhel sa dlhodobo venuje dejinam detstva, deťom narodeným v dôsledku vojny a nemeckej menšine v strednej Európe. Popri výskume sa tiež venuje popularizácii histórie, je autorom putovnej výstavy Deti nepriateľov(?) o česko-nemeckých deťoch v povojnovom Československu.

Tieto dejiny sú dejinami mnohých ľudí v Čechách ale aj na Slovensku. Ak sa Vás táto história osobne týka, prípadne poznáte niekoho kto by bol ochotný povedať svoj príbeh a pomôcť s výskumom, tento oznam je pre Vás. Historici Michal Korheľ a Denisa Nešťáková hľadajú pamätníkov sexuálneho násilia počas postupu Červenej armády územím Slovenska a zároveň aj deti narodené zo vzťahov miestnych žien a sovietskych vojakov.

Kontakty: Denisa Nešťáková: [email protected]; Michal Korhel: 0049 172 3957254, [email protected]

Zdroj zvuku: Youtube/Vladimír Mišík - Brothers

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Verejný či politický život patrí mužom a ak sa v ňom predsa len objaví nejaká žena, je to väčšinou príznakom chaosu, signálom, že niečo nefunguje tak ako má. Nie, nie je to konštatovanie, ktoré by dnes niekto vážne vyslovoval a mal by tým na mysli normu pre súčasný spoločenský život. Je to však pohľad antiky, predovšetkým starovekého Grécka v epoche mestských štátov, ktoré nepripúšťali účasť na veciach verejných všetkým slobodným obyvateľom.

Jedným z predkladaných dôvodov je i okolnosť, že domáci život zostával prísne oddelený od toho verejného, nielen politického, ale i kultúrneho či športového. Rétorické či básnické súťaže, divadlá či hry atlétov – to všetko bola v antickom Grécku zábava pre mužov. Aj preto je na mieste otázka, čo vlastne vieme o súkromnom domácom živote starých Grékov. Akú pozíciu malo v spoločnosti manželstvo a aké malo podoby, v akom právnom postavení sa vlastne nachádzali ženy a v akom muži? Zostával v tomto svete priestor na ľúbostné príbehy a prečo si aténski muži tak žiarlivo strážili svoje exkluzívne postavenie? Inými slovami, kto bol grécky homo domesticus?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Prinajlepšom sa ocitajú v pozícii šikovných asistentiek v predizbách moci." Tento komentár  patrí nemeckej prekladateľke Angele Repka. Je rok 1993 a Repka frustrovane sleduje ako ženy, ktoré boli ešte pred pár rokmi aktívne zapojené do revolúcie 1989, sa v kolektívnej pamäti Novembra, najprv stávajú takpovediac obyčajnými asistentkami aby následne celkom zmizli z verejných spomienok na November. Niečo podobné sa deje naprieč celou Strednou Európou. Podobne miznú  ženy zapojené v Charte 77, či aktivistky v poľskom opozičnom hnutí Solidarita.

V posledných rokoch sa situácia začína meniť. Pred pár rokmi vznikla séria rozhovorov so ženami Novembra, Spomienky žien Novembra či študentský film Nežná. Ženy novembra a ich príbehy sa však začínajú objavovať len v hrubých obrysoch. Napokon, úprimne? Čo prvé nám napadne, keď sa povie November 89? Námestia, štrnganie kľúčmi a  tribúni na tribúnach. Tváre a príbehy žien ešte stále nie sú súčasťou kolektívnej pamäte Novembra.

Boli ženy skutočne len asistentkami revolúcie? Aká bola ich úloha a ako prispeli k politickej zmene? Ale tiež prečo sa pamäť Novembra vyvíjala bez žien? Čo táto neprítomnosť žien prezrádza o ich životoch po roku 89? A čo prezrádza o postavení žien v ponovembrovej demokracii na Slovensku? A napokon aké dôsledky má neviditeľnosť celej skupiny aktérov v obraze dôležitého momentu dejín modernej demokracie pre kvalitu demokracie samotnej?

Agáta Šústová Drelová, sa rozprávala so Zuzanou Maďarovou výskumníčkou na Ústave európskych štúdii a medzinárodných vzťahov na Fakulte sociálnych a ekonomických vied  Univerzity Komenského a spolupracovníčkou vzdelávacej a publikačnej organizácie Aspekt. Zuzana Maďarová je autorkou prvej publikácie, ktorá sa venuje výlučne téme žien v politickej pamäti Novembra 1989.

Kniha vyšla pod názvom Ako odvrávať novembru 1989 (môžete si ju prečítať alebo stiahnuť na tomto odkaze). Vo svojom výskume sa dlhodobo venuje výskumu politickej pamäti, politickej komunikácie a rodového usporiadania spoločnosti a politiky. 

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Legendu o Jurajovi Jánošíkovi poznáme všetci. Posledné tri storočia mal Jánošík publicitu ako málokto. Básne, ktoré romantizujú jeho život a smrť napísali Janko Kráľ či Pavol Országh Hviezdoslav. Likavský väzeň od Sama Chalupku je dodnes povinným čítaním. Jánošík je na maľbách Martina Benku, Ľudovíta Fullu, Kolomana Sokola a ďalších. Existuje minimálne sedem filmových spracovaní jeho života, vrátane filmu Jánošík- Pravdivá história od hviezdnej poľskej režisérky Agnieszky Holland.

V tomto podcaste však nebudeme romantizovať. Jánošíka vrátime naspäť do 17. storočia a cez jeho život sa pozrieme na problematiku násilia a kriminality v živote bežných ľudí v ranom novoveku.

Aké bolo 17. storočie na našom území? Ako veľmi prítomné bolo násilie a v akých podobách? O čom hovoríme ak hovoríme o kriminalite v 17. storočí? Aké boli najčastejšie delikty? A konkrétnejšie, ako fungovali zbojníci? Skutočne boli popri zbíjaní aj takpovediac pojazdnou charitou? Ako prebiehal Jánošíkov súd? A napokon, ako sa kedy vznikla legenda Jánošíka ľudového hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Dianou Duchoňovou, odborníčkou na historickú kriminológiu, šľachtu a každodenný život v období raného novoveku. Diana Duchoňová je autorkou monografie Palatín Mikuláš Esterházy (dvorská spoločnosť a aristokratická každodennosť) a spolu s Tunde Legyelovou tiež knihy Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku. Pravidelne spolupracuje ako odborná poradkyňa, nedávno aj pri tvorbe divadelnej inscenácie Jánošík, Príbeh vraha, ktorú ešte stále môžete vidieť v divadle Aréna.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pred pár dňami sme oslávili 28. október, deň vzniku Československa. Na sociálnych sieťach sa to na chvíľu hemžilo československými vlajkami, fotkami prezidenta Masaryka či Milana Rastislava Štefánika. Zdá sa, že sme si zvykli práve cez tieto symboly a cez tieto osobnosti verejne prejavovať, že Československo má dôležité miesto v našich dejinách. Na medzivojnové Československo sa zväčša pozeráme cez tváre a príbehy Masaryka, Štefánika, možno Milana Hodžu či Andreja Hlinku, cez tých, ktorí založili štát alebo politické strany. V skratke, cez politické dejiny.

Skúsme sa však na to pozrieť trochu inak. Dejiny prvej československej republiky, sú totiž aj dejinami tých, ktorí nezaložili štát alebo politickú stranu ale založili prvú kolóniu bytov, ktoré po prvý raz poskytovali robotníkom v Bratislave humánne priestory na bývanie, založili dievčenské školy, ktoré boli dostupné aj mladým ženám zo znevýhodneného prostredia, či dokonca spravili z robotníkov akcionárov vo vlastnom podniku.

Na medzivojnové Československo sa pozrieme cez príbehy troch filantropov: právnika a zakladateľa robotníckej kolónie a pôvodne tiež nemeckého šľachtica Juraja Schulpeho, spisovateľky, dlhoročnej predsedníčky Živeny a zakladateľky siete škôl pre mladé ženy, Eleny Maróthy Šoltésovej a napokon majiteľa kožiarskej továrne v Liptovskom Mikuláši, Jána Pálku.

Agáta Šústová Drelová, z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historikom Lukášom Krajčírom, ktorý sa venuje dejinám Slovenska v prvej polovici 20 storočia. Lukáš Krajčír je editorom knihy Rok 1919 a Slovensko a bol tiež hlavným producentom a moderátorom multižánrového kultúrno-vzdelávacieho formátu Poézia demokracie.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

17. novembra sa dozvieme ďalšie mená bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti, neslávne známej tajnej politickej polície komunistického režimu. Podľa šéfa Ústavu Pamäti Národa a experta na dejiny Štátnej bezpečnosti Jerguša Sivoša sa najnovšie ústavu podarilo získať takmer tri a pol tisíca spisov zamestnancov komunistických bezpečnostných zložiek.

Ako však pripomína Fedor Blaščák, spoluautor dokumentárneho seriálu o ŠtB Prísne tajné, ktorý v týchto mesiacoch vysiela RTVS, ak chceme pochopiť fungovanie tajnej polície, nestačí nám poznať mená.  Do zväzkov sa musíme ponoriť. A tiež, nestačí sledovať konkrétne príbehy spolupráce len počas komunistického režimu ale je potrebné skúmať ako sa tieto príbehy vyvíjali po páde komunistického režimu.

Ako fungovala ŠtB posledné roky komunistického režimu? Aké boli výhody práce pre tajnú políciu? Mali eštebáci možnosť nadobudnúť univerzálne zručnosti a uplatniť sa aj v novom demokratickom systéme? Ako fungovala spolupráca so sovietskou KGB? A napokon má dnes zmysel venovať čas príbehu komunistickej tajnej polície?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s filozofom Fedorom Bláščákom, spoluautorom dokumentárneho seriálu "ŠtB, Prísne Tajné" a aktuálne tiež novým riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti a s historikom Jergušom Sivošom, šéfom Ústavu Pamäti národa, ktorý už takmer 20 rokov skúma ŠtB.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Písal sa 12. október 1492 a tri španielske lode Pinta, Nina a Santa Mária sa plavili Atlantickým oceánom už viac než dva mesiace, keď sa na obzore konečne zjavila pevnina. Tento príbeh už ďalej dobre poznáte. Prvý ostrov Nového sveta, ktorý Krištof Kolumbus objavil, nazval San Salvador a začala sa tak éra objavovania a postupného ovládnutia nového kontinentu. Pre európske krajiny to znamenalo nový impulz a obrovské bohatstvo, ktoré sem v nasledujúcich desaťročiach a storočiach začalo prúdiť.

Takto sa zvykneme na objavenie Ameriky dívať z našej európskej perspektívy. Čo však znamenal príchod Krištofa Kolumba a po ňom ďalších objaviteľov a dobyvateľov z pohľadu amerického domorodého obyvateľstva? Aké bolo stretnutie dvoch úplne odlišných svetov, ktoré sa paralelne vedľa seba rozvíjali po tisícky rokov? A boli vôbec Španieli schopní pochopiť a porozumieť tomu čo videli?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s Milanom Kováčom z Katedry porovnávacej religionistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

26. novembra 1922 nadišiel deň D. Nebol to len kľúčový deň v živote Howarda Cartera, ale aj v dejinách celej egyptológie. Keď sa Carter spolu so svojim podporovateľom a mecenášom Lordom Carnarvonom prekopali k druhým zapečateným dverám Tutanchamónovej hrobky v Údolí kráľov, urobil v rohu odhalenej steny malý otvor a vo svite malej sviečky sa mu odhalilo nesmierne bohatstvo. Všade sa lesklo zlato a keď sa ho Lord Carnarvon spýtal či niečo vidí, zmohol sa len na jednu a dnes už okrídlenú vetu: „Áno, vidím úžasné veci.“

Takto a či trochu inak sa zvykne opisovať onen slávny moment, keď sa na svetlo sveta opäť dostali poklady slávnej hrobky faraóna Tutanchamóna. Až dovtedy sa o tomto mladom egyptskom panovníkovi veľa nevedelo. Koniec-koncov, vládol príliš krátko, nevyznamenal sa ani žiadnymi vojenskými úspechmi, štátnickými rozhodnutiami či veľkými stavebnými projektmi. Skrátka, nesmrteľným sa stal len vďaka tomu, že jeho hrobka zostala po viac než tri tisícročia bokom, uchránená od zvedavosti vykrádačov. Mohla tak vydať dôležité svedectvo o dobe a živote starovekého Egypta.

Odvtedy sa Tutanchamón stal pre bežného človeka synonymom egyptskej civilizácie a fascinujúcou vstupenkou do vzdialenej ľudskej epochy. Čo všetko sa v hrobke nachádzalo? Kto bol samotný faraón Tutanchamón a v akej dobe vlastne žil?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Veronikou Verešovou z Ústavu orientalistiky SAV.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Začiatkom leta 1990 praskali volebné miestnosti vo švíkoch. Druhý júnový víkend sa v Československu konali prvé demokratické voľby po páde komunistického režimu a prvé demokratické voľby od tých posledných v roku 1946. Voliči na Slovensku volili súčasne do Slovenskej národnej rady aj do Federálneho zhromaždenia. Účasť na voľbách bola bezprecedentná. Komentátori stranám vyčítali amaterizmus a často podobné volebné programy. To však málokoho obralo o eufóriu: voliči sa spolu s novovznikajúcimi politickými stranami viezli na vlne nadšenia z novembrových námestí.

Bežní ľudia na Slovensku sa prvé mesiace demokracie cítili byť suverénnym, aktívnym a počuteľným zdrojom politickej moci. V roku 1990 sa viac ako kedykoľvek potom, a kedykoľvek predtým na politike podieľali aj bežní občania. Napokon Verejnosť proti násiliu, najväčšie politické zoskupenie, ktoré vzišlo práve z novembrových námestí, vnímalo svoju úlohu v zaistení dialógu medzi občanmi a štátnou mocou; malo ambíciu aktívne počúvať, odhaľovať, pomenovať a analyzovať problémy bežných ľudí. Väčšina občanov tomu úprimne verila. Hlasy v júnových voľbách napokon odovzdalo vyše 95 percent všetkých oprávnených voličov.

O  pár mesiacov neskôr sa však začína šíriť sklamanie. Sklamanie, ktoré dnes mnohí vnímajú ako začiatok konca ponovembrového nadšenia z demokracie a tiež prvé štádium súčasnej podpory autoritárskym hnutiam a vodcom.

V tejto epizóde sa pozrieme na prvé, formatívne mesiace modernej demokracie na Slovensku. Aký bol náš prvý rok demokracie? Aké témy vyvolávali vášne? Na čom sa v lete 1990 dokázali posekať aj dobrí známi? Čo si väčšina občanov predstavovala pod pojmom demokracia? A prečo sa často hovorí o rýchlom sklamaní z demokracie?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Matejom Ivančíkom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Matej Ivančík sa vo svojom výskume dlhodobo zaoberá prechodom k demokracii so zameraním na ekonomickú transformáciu.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vianoce 1610 trávila Grófka Alžbeta Báthory na svojom panstve v Čachticiach, keď do jej kaštieľa prišla neohlásená návšteva. Palatín Juraj Thurzo, jeden z najmocnejších mužov v krajine a rodinný priateľ, neprišiel na priateľský rozhovor: grófku na mieste zadržal a dal strážiť na Čachtickom hrade. Nasledovalo vypočúvanie viac ako troch stoviek svedkov. Vyšetrovanie dospelo k záveru, že Báthory a jej pomocníci mučili a zavraždili niekoľko stoviek mladých žien. Grófka zomiera v domácom väzení o štyri roky neskôr. Život a smrť grófky Báthory je už niekoľko desaťročí suverénne najpopulárnejším historickým námetom mnohých viac ale často menej umeleckých spracovaní. Román Čachtická pani od Jozefa Nižňanského je historicky najpredávanejším románom na Slovensku.

Väčšina popularizujúcich a populárnych spracovaní života a smrti Alžbety Báthory pracuje s príbehom masovej vrahyne. Celý život grófky má jeden smer a cieľ: organizovanie a vykonávanie vrážd nevinných mladých dievčat, zväčša slúžok.

Avšak, ak sa na život Alžbety Báthory pozeráme len ako na príbeh vzostupu a pádu vrahyne uvidíme len zlomok jej zložitého životného príbehu. Zároveň strácame šancu dozvedieť sa cez jej príbeh viac o živote žien na našom území na prelome stredoveku a novoveku.

V tomto podcaste sa pozrieme na grófku Báthory z viacerých perspektív a pokúsime sa zasadiť jej život do dobového kontextu. Budeme hovoriť o politickom kontexte ale najmä o každodennom živote a o myšlienkovom svete šľachtických žien na prelome uhorského stredoveku a novoveku: o vzdelávaní, manželstve, materstve či liečiteľstve. Príbeh grófky poodkryjeme nielen cez záznamy z vyšetrovania a súdu ale pôjdeme na jej dvor a na grófku sa pozrieme cez optiku jej služobníctva, a konkrétnejšie jej slúžok.

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou zaoberajúcou sa obdobím raného novoveku Tünde Lengyelovou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, autorkou a spoluautorkou viacerých štúdií a monografie na tému života a smrti Alžbety Báthory, ktoré boli preložené do viacerých jazykov. Dr. Lengyelová bola tiež odbornou poradkyňou filmu Báthory (2008) v réžii Juraja Jakubiska.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zrejme nikoho neprekvapí, že pohreb kráľovnej Alžbety II. ako i slávnostný smútočný sprievod v uliciach Londýna s dvoma tisíckami pozvaných hostí z krajín Commonwealthu i celého sveta, sa stal i mediálnou udalosťou číslo jeden.

Pochopiteľne, mohli by sme to pričítať jednak vysokej popularite a záujmu verejnosti, ktorej sa teší britská kráľovská rodina a jednak stále pretrvávajúcej tradícii britskej monarchie. A hoci sa to môže zdať už iba ako zvláštny relikt minulosti, v posledných udalostiach a výjavoch je v istom zmysle stále prítomný niekdajší duch britského impéria. Koniec-koncov, Alžbeta II. nebola len britskou panovníčkou, ale aj hlavou ďalších 14 štátov Commonwealthu. A rovnako ním bude aj jej nástupca Karol III.

Je to preto príležitosť ohliadnuť sa späť po zdrojoch tejto tradície a pozrieť sa bližšie na niekdajšie impérium, nad ktorým ako hovorili jeho súčasníci, slnko nezapadá. Z čoho pramenil jeho mimoriadny úspech? Ako sa vyvíjal a čo sa stalo s Veľkou Britániou a napokon aj s pozíciou britského panovníka v časoch postupnej dekolonizácie rozsiahlych častí sveta?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa na lesk i biedu Britského impéria poohliadol so Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV.

-

Poslucháčsky prieskum denníka SME o podcastoch je ukončený. Jeho výsledky zverejníme onedlho.

-

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Komunistický nacionalizmus, nacionalistický komunizmus, národní komunisti. Ak sa aj vám tieto slovné spojenia zdajú protirečivé, nemožno sa čudovať. Komunisti predsa hlásali a často okázalo oslavovali  bratstvo národov: vpád vojsk varšavskej zmluvy v roku 1968 sa počas normalizácie oslavoval ako bratská pomoc a pravidelne sa konali oslavy československo-sovietskeho priateľstva. Internacionála, hymna, ktorá bola prakticky soundtrackom komunistického režimu, oslavovala medzinárodný socializmus. Spieva sa v nej o jednom a jednotnom pracujúcom ľude a nenájdete v nej ani zmienku o národoch.

Avšak, pre vedúce postavy Komunistickej strany Slovenska, ale tiež radových komunistov bol národný komunizmus dôležitou súčasťou ich myšlienkového sveta a politiky. Pre mnohých komunistov bol národný komunizmus užitočný aj po páde komunistického režimu v roku  1989: viacerým poslúžil ako predpríprava na rýchlu konverziu z komunistov na plnokrvných nacionalistov a populistov.

Na Slovensku patrili k jeho najvýraznejším postavám Gustáv Husák či Ladislav Novomeský. Aj cez ich životné príbehy možno bližšie skúmať príbeh národného komunizmu na Slovensku. Prečo komunistov lákala národná otázka? Možno naozaj hovoriť o komunistických nacionalistoch? A môžeme teda tvrdiť, že komunisti prispeli k zachovaniu a posilneniu nacionalizmu a populizmu na Slovensku?

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Adamom Hudekom z Ústavu dejín súčasnosti na Akadémii vied Českej republiky. Hudek sa dlhodobo venuje výskumu národného komunizmu a na túto tému publikoval niekoľko odborných článkov a monografiu.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bol raz jeden kráľ, ktorý sa vzoprel fašizmu. Tak by sme dnes mohli začať svoje rozprávanie. Nejde však o fikciu či prehnanú fabuláciu, ale reč bude o monarchovi, ktorý sa v rozhodujúcej chvíli postavil na správnu stranu dejín.

Rumunský kráľ Michal I. stál v lete roku 1944 pred hrozivou situáciou. Buď ponechá krajinu v rukách premiéra a Hitlerovho kolaboranta gen. Iona Antonesca alebo sa spojí s domácim odbojom a podnikne riskantnú politickú i vojenskú akciu, vo výsledku ktorej sa Rumunsko pripojí k antihitlerovskej koalícii. Rozhodol sa pre druhú možnosť a aj vďaka tomu Slovensko na konci vojny oslobodzovali i rumunskí vojaci.

Je preto až zarážajúce ako málo o tomto mužovi na Slovensku vieme. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozprával s historikom Antonom Hruboňom.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Javorinu Nemci nikdy nedostanú!" – tento zľudovený výrok partizánskeho veliteľa Miloša Uhra sa pôvodne spájal s odmietnutím poskytnúť drevo na kúrenie z javorinských hôr pre nemeckú posádku v Lubine. No ako jeseň a zima rokov 1944 a 45 ukázali, zďaleka nešlo len o drevo. Tento región uprostred Bielych Karpát bol známy aj svojou podporou partizánom, odporom voči okupantom a voči kolaborantskej ľudáckej vláde.

V javorinských lesoch i na kopaniciach sa tak odohrávala na konci vojny dráma, ktorá by sa poľahky vmestila do filmového scenára s povstaleckou tematikou. A hoci odpor miestnych partizánov nemenil pohyb hlavných armád na mape Európy, výrazne poznačil pamäť tohto malebného regiónu. Z tabúľ a pamätníkov, roztrúsených po dedinkách pod Veľkou Javorinou si aj dnes môžete prečítať mená mužov, ktorí sa so zbraňou v ruke postavili proti fašizmu. Tie aj po takmer 80 rokoch ožívajú v rozprávaniach Bošáčanov, Lubinčanov či Turancov.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Jurajom Krištofíkom z Múzea Slovenských národný rád SNM v Myjave.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hoci je dnes historická budova SND v havarijnom stave a čaká na svoju rekonštrukciu, stále má čím prekvapiť. V zbierkach Galérie mesta Bratislavy pred nedávnom objavili štyri veľkorozmerné plátna, ktoré historici identifikovali ako maľby zo stropu v hľadisku niekdajšieho Mestského divadla v Prešporku. To sa práve v búrlivom 20. storočí premenilo na národné a samotné mesto zasa za hlavné.

Keď však toto divadlo v roku 1886 otváralo svoje brány, bola i Bratislava či skôr Prešporok celkom iným mestom. Popri rýchlo rastúcej Budapešti či blízkej Viedni akoby strácalo na niekdajšej korunovačnej sláve a mešťanov čoraz viac roztrpčovala neblahá nálepka provinčnosti či dokonca bezvýznamnosti. Aj preto sa práve nové divadlo stalo objektom ich ambícií, túžby po prezentácii, ktorá by obyvateľom niekdajšieho Prešporka dodala sebavedomie i kultúrne uspokojenie.

Ako sa teda rodilo toto divadlo, kam siahali jeho umelecké ambície a čo nám o tejto dobe prezrádza jeho výzdoba? Kde sa doteraz štyri stratené plátna nachádzali a čo nám ich osud hovorí o uplynulom storočí?

Jaro Valent sa rozprával s divadelnou historičkou Janou Laslavíkovou a historičkou umenia Janou Lukovou z Historického ústavu SAV.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Máloktoré mesto prešlo takými dramatickými zmenami ako Bratislava v 20. storočí a svoju podobu mení vlastne aj dnes. Kým po dlhú dobu pôsobila ako ospalé provinčné mesto, so vznikom Československej republiky sa s ňou počítalo už ako s hlavným mestom Slovenska. Ako sa neustále premeny režimov v nasledujúcich desaťročiach podpísali na jej podobe? Ako sa Bratislavy dotklo obdobie socializmu? Čo všetko z tejto éry zatracujeme a čo naopak môžeme obdivovať?

Tentoraz sme sa rozhodli s našimi poslucháčmi stretnúť osobne a naživo. A vybralo sme vari najlepšie miesto pre dnešnú tému, Tyršovo nábrežie odkiaľ sme mohli pozorovať celú panorámu Bratislavy. Moderátor Jaro Valent sa na dunajskom nábreží rozprával s Alexandrou Kusou, riaditeľkou SNG a Petrom Szalayom z Historického ústavu SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Biblia pauperum – teda biblia pre chudobných a negramotných. Tak sa zvykne označovať v európskom stredovekom umení cyklus nástenných malieb, ktoré aj jednoduchému človeku vysvetľujú a zobrazujú výjavy zo života Krista a svätých. Neraz ide o vrchol majstrovstva často anonymných stredovekých umelcov, ktoré predovšetkým do Talianska prichádzajú obdivovať davy turistov.

Po takejto gotickej ceste sa však môžete prejsť aj na Slovensku. Regióny Gemeru a Malohontu sú plné na prvý pohľad nenápadných vidieckych kostolov, ktoré skrývajú poklady stredovekej spirituality – kalváriu s umučeným Kristom, plačúcimi ženami i anjela, ktorý vynáša do neba dušu jedného z ukrižovaných lotrov; mystické zobrazenie hlavy s troma tvárami Najsvätejšej trojice či zobrazenie starouhorskej legendy sv. Ladislava.

Gemerské fresky sú natoľko výnimočné, že sa radia k vrcholom stredovekého výtvarného prejavu v celej strednej Európe, čo na jar tohto roku potvrdilo aj udelenie prestížnej známky Európskeho dedičstva.

Ako je vôbec možné, že sa aj u nás zrodilo takéto výtvarné bohatstvo? Kto boli ľudia, ktorí po sebe zanechali v gemerských kostoloch výjavy, ktoré návštevníka akoby šmahom ruky preniesli do Toskánska či Benátska? A ako sa o toto dedičstvo staráme dnes?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Augustovičom a architektom Davidom Raškom zo združenia Gotická cesta.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mária Magdaléna Fugger, Františka Khuen de Bellasy, Mária Eleonóra von Harrach—tieto tri ženy pochádzali z významných aristokratických rodov Habsburskej monarchie. Spájali ich však aj manželské zväzky s členmi rodu Pálffy. Pálffyovcom tieto sobáše priniesli bohatstvo či kontakty na cisárskom dvore a významne prispeli k etablovaniu tohto rodu medzi politickou a hospodárskou elitou mnohonárodnostnej Habsburskej monarchie.

Rod Pálffy patril viac ako tri storočia k najvýznamnejším šľachtickým rodom na území dnešného Slovenska. Príbeh ich spoločenského, politického a hospodárskeho vzostupu sa začína na začiatku uhorského novoveku v 16. storočí a je spätý s bitkou pri Moháči a nástupom Habsburgovcov na trón. Neodmysliteľnou súčasťou tohto príbehu sú však aj príbehy spomínaných žien.

Agáta Šústová Drelová v rozhovore s historičkou Annou Fundárkovou, odborníčkou na dejiny aristokracie v ranom novoveku pôsobiacou v Historickou ústave Slovenskej akadémie vied, hovorí o postavení aristokratiek v ranom novoveku, o tom akú úlohu zohrali ženy pri vzostupe rodu Pálffy, ako prežívali svoje manželstvá, do akej miery a ako sa zapájali do verejného života, ale tiež o kultúrnom dedičstve, ktoré po sebe zanechali.

Rozhovor je súčasťou minisérie o dejinách žien v starších i novších dejinách.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

19. februára 1982 priletelo do Zürichu vo večerných hodinách lietadlo spoločnosti Swissair z Londýna, o deň neskôr i z New Yorku. Na palubách oboch lietadiel sa nachádzalo viac než 18 ton československého menového zlata. Za prísnych bezpečnostných opatrení nasledovala jeho kontrola zástupcami Štátnej banky Československej, švajčiarskej banky a tzv. tripartitnej komisie. Naložené lietadlá opustili Zürich ešte v ten istý deň. Ako píše historik Slavomír Michálek vo vôbec prvej knihe, ktorá sa komplexne venuje tejto problematike, vrátením tohto pokladu sa skončilo jeho viac ako štyridsať ročné blúdenie; blúdenie, ktoré ilustruje dôležité momenty československých, slovenských ale do istej miery aj povojnových globálnych dejín.

Na začiatku tohto dlhého príbehu bolo rozbitie Československa a okupácia českých krajín nacistickým Nemeckom. Jej výsledkom bolo aj násilné ukoristenie a odvezenie československého menového zlata. Na konci vojny ho v soľných baniach Merkers pri Aachene objavila americká okupačná armáda a takmer okamžite sa stalo súčasťou zložitých americko-československých hospodárskych a diplomatických vzťahov. Na pozadí tohto príbehu sa pritom odrážali aj jednotlivé kapitoly studenej vojny.

Akým spôsobom a prečo vzniklo československé menové zlato? Ako do jeho príbehu zasiahla nacistická okupácia? Čo sa so zlatom dialo po ukončení druhej svetovej vojny? A prečo rokovania medzi v tom čase už komunistickým Československom a zástupcami západných krajín, najmä Spojených štátov, trvali tak dlho?

Moderátori Dejín Jaro Valent a Agáta Šústová Drelová sa rozprávali sa Slavomírom Michálekom, riaditeľom Historického ústav SAV.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Viedenčania nás úplne vyjedajú, prichádzajú k nám denne po stovkách a v nedeľu po tisícoch, aby nakúpili tu, čo vo Viedni nedostať. Oni platia toľko, koľko sa od nich žiada, a my Prešporčania, ak nechceme hladovať, musíme zaplatiť tie isté ceny." Je leto 1917, a obyvatelia dnešnej Bratislavy naplno pociťujú vrcholiacu potravinovú a surovinová krízu sprevádzajúcu prvú svetovú vojnu. Rovnako frustrovaní sú však aj Viedenčania, mnohí sú presvedčení, že sú "obklopení nepriateľmi" nielen z Uhorska (a Prešporka), ale aj okolitých rakúskych regiónov. 

Nepriateľmi, pretože Viedeň nezásobujú a nechávajú ich hladovať. Hnev Prešporčanov rovnako ako Viedenčanov bol reakciou na akútny nedostatok základných potravín a zlyhávanie dodávok z vidieka. Ešte zložitejšia bola situácia na tých územiach Slovenska, ktorými prechádzal front. Tieto informácie pochádzajú z knihy historičky Gabriely Dudekovej Kováčovej, Človek vo vojne o stra vojne o stratégiách prežitia a sociálnych dôsledkoch prvej svetovej vojny na Slovensku.

Ako sa mení situácia bežných ľudí v dôsledku vojny? Ako reaguje na túto situáciu štát? Aké opatrenia a obmedzenia sprevádzajú každodenný život  počas vojny? Aká je situácia na tých územiach, ktorými prechádza front? A napokon aké stratégie prežitia si civilné obyvateľstvo počas vojny vytvorilo a čo z vojny sa zachovalo v ich spomienkach?

Agáta Šústová Drelová v rozhovore s historičkou Gabrielou Dudekovou Kováčovou pôsobiacou v Historickou ústave Slovenskej akadémie vied diskutuje o dopade prvej svetovej vojny na civilistov a na domáci front.

Zdroje zvukov: Marián Varga: Virágom

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Uhorský kráľ Matej Korvín ju nazval „štítom a hradbou krajiny“ a dodnes z tohto jej charakteru veľa zostalo. Trnava sa vzhľadom na početnosť kostolov tradične nazýva slovenským Rímom, no má ešte jednu unikátnu črtu. A tou sú dobre zachované mestské hradby, ktoré do veľkej miery dokumentujú schopnosti starých majstrov.

Návštevník tohto mesta si ich nemôže nepovšimnúť, naopak, veľakrát musí cez ne prechádzať, pričom musí obdivovať ich robustnosť a komplexnosť. A práve ucelenosť trnavských hradieb je mimoriadna nielen na slovenské, ale i stredoeurópske pomery.

Ako vznikali a dokázali mesto ochrániť pred útokmi nepriateľov? A čo nám o živote v starej Trnave hovoria najnovšie výskumy?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Grznárom, archeológom a pamiatkarom z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V lete 1914, bezprostredne po začiatku prvej svetovej vojny, sa na území dnešného Slovenska rozbehla vojenská mobilizácia. Do rakúsko-uhorskej armády bolo postupne povolaných približne 400 000 vojakov vo veku 17 až 50 rokov. Takmer 70 000 z nich sa už domov nikdy nevrátilo, pričom okolo 60 000 sa vrátilo s trvalými následkami. Dobové štatistiky nezaznamenávajú počty tých, ktorých vojna pripravila o zdravie psychické.

Svetová aj slovenská historiografia už niekoľko desaťročí intenzívne skúma osudy týchto mužov. Začiatok vojny a jej priebeh tak máme možnosť sledovať nielen cez rokovania politických elít v bezpečí salónov, ale cez optiku vojakov v zákopoch, v lazaretoch či v zajatí. História prvej svetovej vojny sa tak píše nielen zhora ale tiež zdola. Historička Gabriela Dudeková Kováčová vo svojej knihe Človek vo vojne, (Stratégie prežitia a sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na Slovensku) skúma príbehy bežných vojakov, ktorí do prvej svetovej vojny narukovali z územia dnešného Slovenska, vtedajšieho Rakúsko-Uhorska.

Ako sa z bežného muža stáva vojak? Aký bol každodenný život vojakov na fronte? Na akých miestach a v akých podmienkach boli držaní v zajatí? Čo sa dialo ak vojak padol v boji? A napokon ako prebiehal ich návrat domov po mesiacoch a neraz rokoch strávených na bojiskách prvej svetovej vojny?

Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou doktorkou Gabrielou Dudekovou Kováčovou, pôsobiacou na Historickou Ústave SAV a autorkou knihy Človek vo vojne (Stratégie prežitia a sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na Slovensku).

Zdroje zvukov: ĽH Jaroslava Hazlingera

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dodnes predstavuje aj s pričinením rímskych historikov obraz dekadentného vládcu, zhýralého, extravagantného a narcistického muža, ktorý sa viac než politickým záležitostiam oddával zábave a radovánkam najrôznejšieho druhu. Nero sa nepochybne zaradil k najznámejším rímskym cisárom. Za túto pozíciu však nevďačí svojim politickým či vojenským schopnostiam. Práve naopak, akoby ho do nej vyniesli jeho negatívne vlastnosti. Je tak skôr odstrašujúcim príkladom a v mnohých ohľadoch popretím tradičných rímskych cností – rozvážnosti, skromnosti či pracovitosti.

Nero však v mnohom reprezentoval vtedajší rímsky svet naplnený nespútanou zábavou, gladiátorskými zápasmi v arénach, pretekmi vozatajov a životom v luxuse pre pomyselných horných 10 tisíc. Jeho kritici mu vyčítali, že svoju moc neopiera o zhodu či hľadanie kompromisu s rímskym senátom, ale naopak o priazeň sordity – širokých ľudových más či jednoducho nízkej a hlúpej zberby.

Ako osudová kataklizma vstúpil v roku 64 n. l. do tohto sveta požiar, ktorý úplne zničil viac než dve tretiny Ríma. A na scéne sa po prvý raz objavujú i prví kresťania, ktorých Nero obvinil z podpaľačstva. A tu niekde sa začína aj pre Rimanov nepochopiteľný príbeh kresťanského mučeníctva a fanatickej odovzdanosti vlastnému osudu. Nerovi tak navždy prischla úloha kata sv. Petra či sv. Pavla z Tarsu, arcizloducha a zhýralca, ktorého život napokon ukončila jeho vlastná ruka.

Čo teda stálo za Nerovým mocenským pádom a ako vyzeralo stretnutie rímskeho sveta s prvými kresťanmi?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s archeológom Františkom Hříbalom.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"V najbližšom čase nastane u nás väčší prebytok vysokoškolsky školených žien," pričom "niektoré odbory vysokoškolského štúdia nijako nezodpovedajú ženskej povahe." Týmito slovami zdôvodnilo Ministerstvo školstva a národnej osvety vojnového slovenského štátu návrh vládneho nariadenia, ktoré malo postupne obmedziť počet študujúcich žien. V niektorých študijných odboroch (ako napríklad v práve) malo byť ženám vysokoškolské štúdium zakázané úplne. Návrh nariadenia bol predstavený v júni 1941, a bol len jednou z viacerých snáh ľudáckeho režimu uprieť mladým ženám rovnoprávny prístup k vzdelaniu.

Tieto pokusy o domestifikáciu žien však vyvolali vlnu protestov. Slovenská spisovateľka, prekladateľka a literárna kritička Zora Jesenská označila návrh za nezmysel: Slovensko " vzdelaných ľudí, mužov aj ženy" predsa akútne potrebovalo. Dekan prírodovedeckej Fakulty Slovenskej Univerzity profesor František Valentín kritizoval návrh ako zásah do ústavného práva žien slobodne študovať.

Vládne nariadenie napokon neprešlo. Ľudácky režim sa však svojich snáh obmedziť práva žien nevzdal.

Kde čerpali Ľudáci inšpiráciu a čo obmedzením vzdelania pre ženy sledovali? Ako mala podľa nich vyzerať ideálna žena? A, napokon, ako tieto predstavy vnímali Slovenky a Slováci?

Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej Akadémie Vied sa rozprávala s Evou Škorvánkovou, docentkou histórie na Katedre Všeobecných Dejín na Univerzite Komenského v Bratislave a autorkou monografie Strážkyne rodinných Kozubov? O žene v ideológii a politike slovenského štátu. Rozhovor je prvým v rámci minisérie podcastov o dejinách žien na Slovensku v 20. storočí.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bohdan I. Veľký – cár sibírsky. Aj takto skôr posmešne zvykli československí legionári nazývať Bohdana Pavlu – československého splnomocnenca v Rusku v období, keď sa táto obrovská krajina zmietala vo vnútornom chaose občianskej vojny.

Jeho spolubojovník z Ruska a neskorší slovenský sociálnodemokratický politik Ivan Markovič ho dokonca radil na štvrtú priečku hneď za legendárnu trojicu československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny – teda za Masaryka, Štefánika a Beneša.

Napriek tomu Bohdan Pavlu akoby vypadol z nášho širšieho historického povedomia alebo v tom lepšom prípade zostáva na jeho okraji. No bol to práve on, kto plnil v plánoch na budúci československý štát dôležitú pozíciu, pomyselné spojivo v pestrých osobných vzťahoch českých a slovenských politikov. Aj to nás azda oprávňuje k otázke, do akej miery by bol československý projekt úspešný bez jeho osobného vkladu?

Na rozdiel od zmieňovanej veľkej trojice sa aj odborná či popularizačná literatúra venuje tomuto mužovi skôr poskromne. Až doteraz nám o Bohdanovi Pavlu chýbala aj podrobnejšia politická biografia, ktorá však teraz prichádza na knižný trh.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Bohumilou Ferenčuhovou z Historického ústavu SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ruská invázia na Ukrajinu zásadne zmenila nemeckú domácu aj zahraničnú politiku. Popri dlhodobom, spočiatku nútenom a neskôr dobrovoľnom pacifizme, viedlo Nemecko dlhé roky voči Rusku politiku známu ako Wandel durch Handel—obchodovanie bolo vnímané ako cesta podpory postupnej celospoločenskej zmeny v Rusku. Najznámejším symbolom tejto stratégie sa stal plynovod medzi Ruskom a Nemeckom, Nord Stream 2. Nemecký sen o obojstranne výhodnej záchrane demokracie v Rusku sa však predčasne skončil vo februári.

22. februára Nemecko Nordstream 2 zmrazilo v reakcii na Ruské uznanie nezávislosti Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré bezprostredne predchádzalo Ruskej invázii Ukrajinu. Pár dní po samotnej invázii Nemecko ukončilo roky spolupráce s Ruskom, odsúdilo ruskú agresiu a ohlásilo začiatok masívnych investícii do obrany.

Nemecký kancelár Olaf Scholz v dnes už známej reči z 27. februára vyhlásil navýšenie rozpočtu na obranu o 100 miliárd eur. Svetové média písali o historickom obrate. V Nemecku vyvolali tieto zmeny vlnu podpory aj kritiky. Samotný Scholz označil túto zmenu za historický medzník -Zeitenwende.

Do akej miery ide o zásadnú historickú zmenu? Čo sa dialo v Nemecku po Druhej svetovej vojne? Ako sa vyvíjal vzťah Nemecka ku krajinám Sovietskeho zväzu a k sovietskym satelitom? Ako tieto vzťahy ovplyvnilo nemecké vyrovnávanie sa s nacistickou minulosťou? Čo znamená koniec oficiálneho pacifizmu pre Nemecko a jeho vzťahy s Ruskom? A aké je v tom všetkom miesto pre Ukrajinu?

Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej Akadémie Vied sa rozprávala s historikom a germanistom Miloslavom Szabóom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tím týždenného podcastu Dejiny denníka SME sa rozširuje o novú posilu - historičku Agátu Šústovú Drelovú. Na moderátorskej stoličke sa bude striedať s doterajším moderátorom Jaroslavom Valentom.

"Keď som s týmto formátom v roku 2018 začínal, úprimne, nečakal som, že si získa takú pozornosť a sledovanosť. Ako som už od mnohých počul alebo čítal, podcast Dejiny sa pre viacerých stal nedeľným rituálom a nasvedčujú tomu aj čísla, ktoré pravidelne dosahujú viac než 100-tisíc stiahnutí mesačne," hovorí Jaroslav Valent.

Agáta Šústová Drelová je historička so zameraním na kultúrne dejiny Slovenska a strednej Európy od konca druhej svetovej vojny. Štúdium histórie začala na najstaršej škótskej univerzite v St. Andrews. Po získaní štipendia pokračovala doktorátom na anglickej Univerzite v Exeteri, kde popri štúdiu aj vyučovala.

Vzdelanie si doplnila na Univerzite v Cambridge štúdiom medzináboženských vzťahov. Po návrate na kontinent pôsobila na Univerzite Friedricha Schillera v nemeckej Jene. Na Slovensku pokračuje vo výskume na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied.

V podcaste Dejiny bude spracovávať najmä príbehy novodobej histórie. "Najbližšie sa pozriem na veľmi zaujímavý vývoj Nemecka voči Rusku a východnej Európe. Budem hovoriť aj o tom, prečo Nemecko dlho nechcelo investovať do zbrojenia a ako sa to zmenilo," vysvetľuje Šústová Drelová. Venovať sa bude aj ženám, ktoré formovali históriu, či momentom z prvej svetovej vojny.

Aký je rozdiel medzi nahliadaním na históriu v Británii a na Slovensku? Prečo sú dôležitejšie mikrodejiny jednotlivcov ako veľká politická história? Kam môže smerovať popularizácia histórie v slovenských školách a vo verejnosti?

Dozviete sa v najnovšej epizóde podcastu Dejiny s Jarom Valentom a Agátou Šústovou Drelovou.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Víťazstvu cisárov, vojsko, ktoré táborilo v  Laugariciu, v počte 855 vojakov z II. légie. Dal vyhotoviť (Marcus Valerius) Maximianus, legát légie II. pomocnej." To je znenie slávneho rímskeho nápisu na trenčianskej skale, ktorý dokumentuje prítomnosť rímskych vojsk na území dnešného Slovenska.

Tento nápis je zároveň dokladom rímskeho ťaženia proti germánskym kmeňom, známeho ako druhá markomanská vojna v rokoch 176 – 180 n. l. Práve germánsky svet za Dunajom sa stal pre Rimanov trvalou hrozbou a naopak – bohatý rímsky svet bol pre Germánov trvalým lákadlom, pred ktorým ich neodradili ani početné porážky a sila rímskych zbraní.

Ako teda vyzeralo naše územie v časoch, keď ho osídľovali germánske kmene? Kedy k nám prišli a čo pre nich znamenala neďaleká Limes Romanus na strednom Dunaji? A ako sa tento vzťah pretavil do hmotnej kultúry starých Germánov na našom území?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával s archeológom Vladimírom Turčanom z Archeologického múzea SNM.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Operácia Anthropoid, teda atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha patrí k najznámejším akciám československého odboja počas druhej svetovej vojny. Zdalo by sa, že postaviť sa so samopalom a výbušninou do cesty neohrozenému protektorovi je síce odvážnym, ale v princípe jednoduchým činom.

Ak sa ale pozrieme bližšie na priebeh a prípravy celej operácie, zistíme, že ani zďaleka nebola dielom len odvahy dvoch hrdinov – Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša. Bez podpory celej siete pomocníkov a starostlivého naplánovania akcie by likvidácia popredného nacistického potentáta nebola možná.

Kto všetko stál za týmito prípravami a ako sa rodil plán na túto mimoriadnu akciu, ktorá sa zaradila aj medzi najväčšie úspechy britského Oddelenia pre zvláštne operácie?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Martinom Poschom z Historického ústavu SAV a Dokumentačného strediska holokaustu.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Predstavme si takýto obraz - dlhá vojenská kolóna motorizovaných jednotiek stojí rozbitá a zničená na zamrznutej ceste v ťažkom teréne uprostred lesov a močiarov. Veľké množstvo vojenskej techniky, ktoré na dĺžku meralo aj niekoľko kilometrov a vzbudzovalo rešpekt, teraz stojí vypálené a bezvládne, pričom tento obraz dopĺňajú stovky padlých vojakov.

Mohlo by sa zdať, že je to nedávny výjav z aktuálnej vojny na Ukrajine. Miesto, kde sa však odohrala táto scéna sa nachádzala ďaleko na severe uprostred fínskych lesov v blízkosti mesta Suommusalmi a na ceste ležala rozstrieľaná sovietska 163. strelecká a 44. motorizovaná divízia. Písal 8. január 1940 a fínska armáda slávila svoj najväčší úspech proti inváznej Červenej armáde.

Sovietsko-fínska vojna, známa ako zimná vojna na prelome rokov 1939 – 1940 sa stala príkladom zlyhania sovietskej vojnovej mašinérie a na druhej strane dôkazom, že aj malý národ sa môže úspešne brániť voči veľkému agresorovi. Dodnes je preto predmetom fínskej národnej hrdosti a presvedčenia, že húževnatý vlastenecký odpor môže zastaviť papierového obra.

Ako k tejto vojne vlastne prišlo, čomu Fíni vďačili za svoj nečakaný úspech a čo stálo v pozadí sovietskeho zlyhania?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o sovietsko-fínskej vojne rozprával s historikom Janom Rychlíkom.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Pri ohníku v pustej hore presedával noci a napájal fantáziu zjavmi, ktoré čaril oheň, nočné vtáctvo a skučiaci vietor." Takto sa o Jankovi Kráľovi vo svojich Dejinách literatúry slovenskej vyjadril literárny historik Jaroslav Vlček. A nebol jediný, kto sa takto na tohto básnika, vari najznámejšieho predstaviteľa slovenského romantizmu, pozeral.

Janko Kráľ si vyslúžil povesť podivína, osamelého a zadumaného mladíka, skrátka divného Janka, ktorý do slovenských literárnych dejín vstúpil predovšetkým svojimi baladami a dumami. Tie boli stelesnením jeho vlastného duševného sveta a zároveň aj reflexiou búrlivej doby, v ktorej žil.

Často sa s výhradami staval i proti vlastnej štúrovskej generácii. Bol azda revolučnejší než mnohí jeho vrstovníci, no o to s väčším sklamaním prijímal svoj ďalší život, spútaný v úradníckej službe a rodinnými povinnosťami. A to až do tej miery, že sa napokon i ako básnik odmlčal.

Napriek tomu nám po Jankovi Kráľovi zostalo rozsiahle básnické dielo, ktoré patrí ku klasickému kánonu našej literatúry. Kým bol tento pozoruhodný muž a prečo sa na sklonku jeho života o ňom hovorilo ako o zamlknuvšom básnikovi?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Danielou Kodajovou z Historického ústavu SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dĺžka obvodu Zeme je 180 tisíc stádií, nachádza sa uprostred vesmíru a okolo nej obieha Slnko, Mesiac a hviezdy.

S týmto záverom prišiel v polovici 2. storočia n. l. grécky matematik, astronóm a geograf Klaudios Ptolemaios (známy tiež ako Ptolemaios Alexandrijský).

Táto jeho predstava zostala viac-menej v platnosti až do neskorého stredoveku a definitívne ju vyvrátil až Mikuláš Koperník.

smeAdManager.cmd.push(function () {smeAdManager.mngr.display('gtg', 'article_body_1', 'article_body_1-responsive_1-590');});SkryťVypnúť reklamu

Ptolemaios i jemu pripisovaná mapa sveta však stáli na samom vrchole dejín gréckeho záujmu o svet, na vrchole gréckej filozofie a učenosti.

Už dávno pred ním to boli práve grécki obchodníci, vyhnanci, dobyvatelia či jednoducho cestovatelia, ktorí prebrázdili všetky kúty Stredozemného mora, stretávali sa s najrôznejšími národmi, kultúrami i podivnosťami.

Čo objavili a ako vnímali samých seba uprostred obrovského, stále neprebádaného a tajomstvami zahaleného sveta?

A ako sa zrodilo ich skalopevné presvedčenie o výnimočnosti helénskeho sveta a barbarstve Ázie?

Prečo sa čínski vyslanci nedostali nedostali do Rímskej ríše?

Kam až siahalo ich poznanie? A čo z tejto predstavy prevzal Rím?

Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Michalom Habajom.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keď sa 27. mája 1942 ráno Reinhard Heydrich vybral so svojim šoférom na automobile Mercedenz-Benz zo svojho sídla na zámku v Panenských Březanoch na Pražský hrad, zdalo sa, že má celú situáciu v Protektoráte Čechy a Morava pod kontrolou. Už krátko po svojom nástupe do pozície zastupujúceho ríšskeho protektora v septembri 1941 zaviedol stanné právo a zdalo sa, že domáci český odboj je definitívne zlikvidovaný.

Dokonca sa zdalo, že celá česká spoločnosť sa so životom pod nemeckou okupáciou zmierila a dovtedajšie represie zlomili akýkoľvek odpor. V ten deň ho však v zákrute na Kirchmayerovej ulici  čakala dvojica pripravených československých výsadkárov – Jan Kubiš a Jozef Gabčík a my už vieme ako tento príbeh skončil.

80. výročie atentátu na Reinharda Heydricha je však aj príležitosťou pozrieť sa bližšie na represívny režim, ktorý tento nacistický potentát stelesňoval. Metóda cukru a biča, ktorú nacistická okupačná správa od marca 1939 uplatňovala voči českému obyvateľstvu, sa spočiatku zdala byť účinná a práve až spomínaný atentát vytrhol nacistov z tohto presvedčenia.

Ako teda vyzeral život v Protektoráte? A akú pozíciu a dôležitosť prisudzovala tejto okupovanej krajine nacistická vojnová mašinéria?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Jiřím Padevětom, spisovateľom a riaditeľom českého nakladateľstva Academia.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Za našu i vašu slobodu“ – to bolo heslo poľských povstalcov v 19. storočí, ktorí sa aj so zbraňou v ruke rozhodli bojovať proti ruskej nadvláde. Aj v dnešných a takpovediac už tradičných postojoch Poľska je možné odsledovať stopu tejto historickej skúsenosti zápasov za vlastnú slobodu a nezávislosť. Tie však od svojho počiatku nezostávali len doma, ale šírili sa prakticky po celej Európe.

Ich nositeľom sa stala veľká poľská emigrácia, ktorá sa sústredila predovšetkým vo Francúzsku, ale aj v ďalších krajinách ako Belgicko, Veľká Británia či Taliansko. A hoci sa spočiatku stretávali so sympatiami a podporou najmä liberálnejšej časti spoločnosti, počiatočné nadšenie rokmi opadávalo a k slovu sa znova prihlásila reálpolitika a každodenný neľahký život v emigrácii.

Táto emigrácia však do západnej Európy nevyviezla len politická heslá a programy, ale stala sa aj nositeľkou poľskej kultúry. Koniec-koncov, mená ako Fryderik Chopin, Adam Mickiewicz, Juliusz Słowacki či Cyprian Norwid, ktoré poznáme z dejín hudby či literatúry, patria práve poľským emigrantom.

Aká teda bola poľská skúsenosť s emigráciou v 19. storočí a akým spôsobom ovplyvnila i ďalšie západné krajiny? Čo sa z poľských politických ideálov prenieslo aj do širšej európskej kultúry a spoločenského života?

Jaro Valent  sa rozprával s historikom Oliverom Zajacom z Historického ústavu SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kultúra s lineárnou keramikou je pre väčšinu z nás nezrozumiteľný pojem, ktorý patrí do prostredia odbornej literatúry. Keď však začneme hovoriť o nej ako o období prvých poľnohospodárov na našom území, začne sa nám zrejme trochu rozjasňovať. Toto obdobie je pritom súčasťou javu, pre ktorý sa vžil omnoho príťažlivejší termín – neolitická revolúcia.

Tá predstavuje zásadný predel v histórii človeka. Znamená prechod od stavu, kedy sa ľudia iba prispôsobovali a snažili sa prežiť v nehostinnej prírode, k procesu, keď sa ju odhodlali aktívne pretvárať pre svoje potreby a na svoj vlastný obraz. Poľnohospodármi sme pritom pomerne krátko a hoci nás od tohto predelu delí v niektorých oblastiach našej planéty už 11 tisíc rokov, v porovnaní s miliónom rokov evolúcie človeka ako druhu je to stále iba zlomok času.

No počas neho sme pretvorili našu planétu na nepoznanie. Ako však vyzerali prvé kroky človeka k usadlému spôsobu života? Ako sa to prejavilo v našich zemepisných šírkach? A ako vyzerala kríza či dokonca kolaps neolitickej spoločnosti? Čo dnes moderná archeológia dokáže rekonštruovať zo života ľudí, ktorí sa ako prví odhodlali pretvárať prostredie okolo seba?

Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s archeológom Pavlom Jelínkom z Archeologického múzea Slovenského národného múzea.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Hrôzu tých hodín nie je možné opísať,“ uvádza Gyula. Bomby svojou váhou bez problémov prerazili niekoľkoposchodové budovy, betónové základy aj pivničné klenby. Dolu hneď príšerne detonovali a vyhadzovali do vzduchu celé stavby aj s ich obyvateľmi. Počas výbuchov sa zem neustále chvela s takou intenzitou, že to pripomínalo plavbu na rozbúrenom mori.

To je úryvok z knihy Uzol z vydavateľstva Absynt, v ktorom obraz vojny nadobúda konkrétne črty v osudoch konkrétnych ľudí, ich rodín a blízkych. Tento obraz je o to znepokojujúcejší, že vojna sa čoraz viac skloňuje aj dnes.

Vojna, o ktorej ale bude teraz reč sa týka jedného z našich miest – Nových Zámkov, ktoré boli v priebehu niekoľkých mesiacov v rokoch 1944 a 1945 prakticky zrovnané so zemou. Boli však len jedným z mnohých tragických príkladov hrôz druhej svetovej vojny.

Prečo sa práve Nové Zámky stali terčom leteckých bombardovacích útokov a čo z týchto dní zostalo v lokálnej pamäti ich obyvateľov?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s autorom spomínanej knihy Uzol Marekom Hudecom.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Už je to desať rokov, čo 10. marca 2012 obleteli celé Slovensko zábery horiaceho hradu Krásna Hôrka. Požiar, ktorý postihol predovšetkým najstarší stredoveký horný hrad, výrazne poškodil túto pamiatkovú ikonu. Od vtedy sa očakávania verejnosti upriamujú k rekonštrukcií celého hradného komplexu. Tá by však nemala byť len vylepšenou kópiou stavu spred zmieňovanej katastrofy. Naopak, nešťastný požiar svojim spôsobom priniesol novú príležitosť – príležitosť obnoviť Krásnu Hôrku ako rodové sídlo rodu Andrássy v jeho pôvodnej nádhere.

Ako teda vyzeral tento hrad na začiatku 20. storočia, keď ešte jeho posledný projektant gróf Dionýz Andrássy ani nemohol tušiť, čo všetko nasledujúce desaťročia prinesú? Čo nám o histórii tohto rodu rozprávajú rozsiahle hradné zbierky a čo priniesol výskum celého hradného komplexu v posledných rokoch? A napokon, čo je ambíciou pripravovanej rekonštrukcie?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Tímeou Mátéovou, riaditeľskou Múzea Betliar, ktorej súčasťou je aj hrad Krásna Hôrka a s Júliusom Barczim, riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga a niekdajším riaditeľom Múzea Betliar.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Koncom minulého roka moskovský mestský súd rozhodol o zrušení dvoch neziskových organizácií, známych pod spoločným či zjednodušeným označením združenie Memorial. To sa už viac než tri desiatky rokov venuje obnove pamäti na zločiny komunistického režimu v sovietskom Rusku.

Tento verdikt však nebol prekvapujúci. Režim ruského prezidenta Vladimíra Putina už dlhšiu dobu nielen ignoruje, ale otvorene i potláča snahu o mapovanie zločinov z obdobia leninizmu, stalinizmu či ďalších desaťročí sovietskej éry či dokonca vytvára svoj vlastný alternatívny výklad dejín.

Keď 29. decembra 2021 zaznel výrok súdu, ktorým de facto prerušil všetko úsilie o poctivú a spravodlivú reflexiu minulosti, málokto si dokázal pripustiť, čo bude nasledovať v ďalších mesiacoch. Dnes Putinov režim rozpútal vojnový konflikt na Ukrajine, ktorý v mnohom pripomína tie najhoršie kapitoly zo sovietskej éry.

O čom to vypovedá? Čo znamená táto strata pamäte či otvorený boj proti snahe o jej prinavrátenie? A ako sa dnes Rusko pozerá na vlastnú minulosť?

Pozvanie Jara Valenta z časopisu Historická revue prijal Štěpán Černoušek, šéf českej pobočky Memorialu.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rozpad Sovietskeho zväzu bola najväčšia geopolitická katastrofa v moderných dejinách – to sú slová Vladimíra Putina, z ktorých behá mráz po chrbte. Aj ďalšie jeho vyjadrenia, no predovšetkým aktuálna ruská invázia na Ukrajine dávajú jasne tušiť, že ruskému prezidentovi nejde o nič menšie, než o obnovu niekdajšieho sovietskeho či ešte predchádzajúceho Ruského impéria.

Scény, ktorých sme dnes a denne svedkami, keď sú počas raketových a leteckých útokov bombardované aj civilné ciele, nás vracajú viac než 70 rokov späť. Čo však stojí za týmto rozhodnutím? Aké historické traumy, dezinterpretácie a ideologické koncepty stoja v pozadí mysle človeka, ktorý sa rozhodol viesť vojnu prakticky proti celému civilizovanému svetu?

Po odpoveď musíme siahnuť do bodu, keď sa pred 30 rokmi Sovietsky zväz rozpadol alebo ešte viac do minulosti. A rovnako sa musíme pýtať či je Ukrajina len prvá na rane a zasa naopak, o čo vlastne dnes táto krajina bojuje? Čo všetko je dnes v hre?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Každý národ sa riadi vlastným zákonom, a preto my, vládnuci v našom panstve z Božej vôle, a napodobňujúc vzory starodávnych i novodobých cisárov, rozmýšľajúc o práve, nariaďujeme svojmu ľudu, aby aj on viedol správny a bezúhonný život.“ To sú slová z predhovoru prvého zákonníka uhorského kráľa Štefana I.

A bol to práve Štefan I., po ktorom získala nová krajina v Karpatskej kotline jedno zo svojich pomenovaní – Kráľovstvo sv. Štefana. Keď tento panovník v roku 1000 zasadol na trón, bola stredná Európa i rodiace sa Uhorsko ešte divokým svetom, do ktorého len pomaly prenikalo kresťanstvo a s ním aj západná kultúra. V pamäti nemeckých kronikárov ešte stále pretrvávala spomienka na divoké staromaďarské kmene, ktoré svojimi výbojmi plienili západný latinský svet. Koniec-koncov zodpovedala tomu aj dobová modlitba "A sagittis Hungarorum libera nos, Domine!", teda "Pred šípmi Maďarov ochraňuj nás Pane!".

Ako teda priviesť tento divoký kút Európy na správnu cestu? To bola otázka, ktorá vyvstávala nielen pred vtedajšími rímsko-nemeckými cisármi, ale i pred samotnými pápežmi. A v opačnom garde vyvstávala aj pred prvým uhorským kráľom Štefanom – t. j. ako pretvoriť rozsiahle oblasti Karpatskej kotliny na fungujúci a rešpektovaný štátny útvar?

Túto politickú úlohu Štefan I. zvládol a jeho politické dedičstvo vo veľkej miere pretrvalo obdivuhodných ďalších 9 storočí. Ako sa teda pred jedným tisícročím rodilo Uhorské kráľovstvo a do akej miery bola jeho súčasťou legenda so svätom panovníkovi?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával sa s historikom Dušanom Zupkom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Pokrok na ceste k socialistickej forme bývania“ – aj týmito slovami sa v komunistických straníckych kruhoch v r. 1952 ohlasovala obrovská krádež, sociálne poníženie a izolácia stoviek rodín po celom Slovensku. Tento proces dostal aj svoje operatívne označenie – Akcia B. Na nej sa podieľali špičky komunistického režimu. Výsledkom bolo viac než 1000 zhabaných bytov, ktoré zväčša končili v rukách funkcionárov, príslušníkov represívnych zložiek štátu alebo režimu oddaných pomocníkov.

Nejedna rodina tak prišla o svoj domov, prirodzené sociálne väzby, prácu, možnosť vzdelávania a prepadla sa do chudoby a izolácie. Akcia B tak zasiahla do života veľkého počtu ľudí ako hlboká rodinná trauma.

Ako si režim vyberal svoje obete, na koho padla voľba a aký bol ďalší osud vysťahovaných ľudí? A čo sa dialo s ich majetkom?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Marianou Oravcovou, bývalou vedeckou pracovníčkou Ústavu filozofie a sociológie SAV, bývalou diplomatkou a autorkou nedávno vydanej knihy Akcia B.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Niet pochýb o tom, že žena na tróne v mužovi prebúdza vrodené rytierstvo, zapaľuje v ňom dobrodružného ducha a ženie ho k väčším úspechom.“ Aj tieto slová britského novinára Richarda Dimblebyho uviedli na britský trón mladú len 25 ročnú ženu, princeznú Lilibet, z ktorej sa pred 70. rokmi stala Alžbeta II.

Od tých čias je práve tvár Alžbety II. neoddeliteľnou súčasťou našej epochy a to aj napriek tomu, že v dramatickom a po mnohých stránkach prevratnom 20. či 21. storočí stále symbolizuje tradíciu, noblesu, disciplínu a krásu starobylých hodnôt.

V pamätnom roku 1953, keď bol jej nástup na trón potvrdený aj korunováciou vo Westminsterskom opátstve, sa s úctou a uspokojením k nej obracal aj dosluhujúci legendárny premiér Winston Churchil. A hoci veľké Britské impérium medzitým prestalo existovať, neprestala žiť britská monarchia. Akoby bola stelesnením túžby po stálosti navzdory plynúcemu času.

Ako vyzeral začiatok tohto príbehu, akou krajinou bolo Spojené kráľovstvo pred siedmimi desaťročiami a akým spôsobom vstúpil do života Alžbety II. i do života monarchie princ Philip, vojvoda z Edinburghu so svojim humorom, bystrým postrehom a zmyslom pre to, čomu sa hovorí Common sense?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Júliou Čížovou z Historického ústavu SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

O Afrike sa zvyklo tvrdiť a dodnes je možné sa s týmto názorom stretnúť, že je to kontinent bez vlastnej histórie. Predstavy obyčajného Európana siahajú ešte k severoafrickým krajom na pobreží Stredozemného mora a do údolia Nílu. Tam sa náš obzor zastaví a stratí v saharských púšťach a polopúšťach.

Rovníková a južná Afrika tak už tradične vystupuje v našich predstavách len ako divočina s obrovským množstvom neznámych etník, jazykov a najpodivnejších kultúr, ktorým jednoducho nerozumieme. Často i nechceme rozumieť.

Keď európski kolonizátori koncom 19. storočia objavili kamenné ruiny starobylého osídlenia v blízkosti jazera Mutirikwe, tak nechceli veriť, že by ich v minulosti boli schopní postaviť domorodí obyvatelia. Rasové predsudky boli také silné, že si vytvorili vlastnú teóriu, podľa ktorej túto podivnú architektúru museli vybudovať dávni „bieli“ obyvatelia. Veľké Zimbabwe, ako sa tomuto miestu hovorí, je príkladom toho, že Afrika mala v minulosti viacero kultúrnych či rovno civilizačných centier.

Ako to teda bolo s africkým kontinentom pred nástupom éry európskych objaviteľov a kolonizátorov? A čo sa dnes vedcom darí odkrývať z jeho dávnej minulosti?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával so Silvestrom Trnovcom z Ústavu orientalistiky SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ondráš Machuľa, Maco Mlieč či Ťapákovci – to sú dobré známe postavy, ktoré poznáme z čítaniek slovenskej literatúry. Poznáme ich zároveň ako ľudí nezvyčajného vzhľadu, prihrbených, zaostalých, akoby i nedostatočne mentálne vyvinutých, naivných a ľahko zneužiteľných. Svojim zjavom dotvárali smutný, až tragický obraz slovenskej dediny, vydanej napospas biede, chorobám, zaostalosti a neraz aj násiliu.

Málokto by si pritom tento jav spojil s konkrétnym medicínskym problémom, ktorý ešte v polovici 20. storočia trápil obrovské množstvo ľudí na Slovensku. Tzv. endemický kreténizmus je v lekárskej vede známy ako ochorenie, ktoré je vyvolané dlhodobým nedostatkom jódu. Osoby postihnuté touto chorobou trpia pritom rovnakými symptómami ako zmieňované postavy z diel slovenského literárneho realizmu. To, že takéto výjavy dnes už takmer nepoznáme, je zásluha predovšetkým jedného človeka – docenta Juliána Podobu, lekára a zakladateľa klinickej endokrinológie na Slovensku. Práve vďaka jeho vedeckému úsiliu, výskumu a presviedčaniu na kompetentných miestach sa začal do kuchynskej soli od roku 1951 primiešavať jód a veľký medicínsky, ale aj sociálny problém na Slovensku vymizol. Je to príklad toho ako jednoduché racionálne opatrenie dokáže zlepšiť život obrovskému počtu ľudí.

O tomto neprávom opomínanom lekárovi sa Jaro Valent rozpráva s Tomášom Jahelkom a Romanom Jančigom, zostavovateľmi knihy Prečo zmizli Ťapákovci, ktorá sa venuje práve tomuto medicínskemu fenoménu.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

8. decembra 1991 sa traja muži, prezident Ruskej federácie Boris Jeľcin, prezident Ukrajiny Leonid Kravčuk a predseda Najvyššieho sovietu Bieloruska Stanislav Šuškievič stretli vo vládnej rezidencii v Bielovežskom pralese, aby podpísali dohodu, ktorá ukončila existenciu Sovietskeho zväzu.

Predchádzali tomu roky ekonomickej stagnácie, postupného politického rozkladu a dezintegrácie a napokon aj pokus o štátny prevrat z augusta toho istého roku. Sovietsky zväz zmizol z mapy sveta a nahradilo ho 15 samostatných štátov. Ich vývoj sa za posledných 30 rokov uberal výrazne odlišným spôsobom – kým pobaltské krajiny sa stali pevnou súčasťou západných štruktúr ako EÚ a NATO a iné bojujú o svoje nové postavenie vo svete i územnú integritu ako Ukrajina či Gruzínsko, niektoré ako stredoázijské štáty okamžite spadli do nových foriem autoritárstva.

Z Moskvy sa dnes čoraz častejšie ozývajú hlasy, že rozpad Sovietskeho zväzu bol geopolitickou katastrofou. Naproti tomu krajiny, ktoré sa stihli integrovať alebo sa chcú integrovať do EÚ či NATO túto nostalgiu za sovietskou érou nezdieľajú.

Čo však zapríčinilo rozpad niekdajšieho sovietskeho impéria? Existovali snahy o jeho zachovanie v tej či onej podobe? A ako sa na tento proces díval Západ?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Stále ďalej a ďalej na sever, medzi večné ľadovce, do krutého mrazu a do oblastí, kde od obzoru po obzor lemuje náš výhľad biela pláň. Čo je to za chorobu, ktorá núti človeka, aby podnikal takúto už na prvý pohľad absurdnú cestu? Podľahli jej pritom tí najvýznamnejší muži v dejinách polárnych expedícií – Robert Edwin Pearry, Fridtjof Nansen, Ernest Henry Shackleton či Roald Amundsen.

V populárnej literatúre sa často stretneme s termínom – polárne šialenstvo. Práve táto diagnóza do určitej miery vysvetľuje správanie sa viacerých polárnikov, ktorí akoby v sebe potlačili pud sebazáchovy a vrhali sa do najnebezpečnejších expedícií. Ďaleká Arktída pritom od samého počiatku prebúdzala ľudskú predstavivosť.

Tak ako každá historická epocha i doba veľkých objaviteľských ciest k severnému pólu si pre seba vytvárala imaginárne krajiny, či jedným slovom utópiu – pomyselný raj za hranicou mrazu, kam neprenikne dokonca ani ľudská zloba, chamtivosť a kde ešte pretrváva dávno stratený zlatý vek.

Čo všetko v človeku vyvolával a stále vyvoláva pohľad do polárnych oblastí našej planéty? A ako to ovplyvnilo našu kultúru a naše vnímanie sveta?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klimatológom a literárnym vedcom Pavlom Matejovičom.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vypočujte si jednu z najpočúvanejších epizód roka 2021. Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny denníka SME :)

–

Predstavoval vzor pravého uhorského aristokrata a zároveň spojenie tradície so záujmom o celý vtedajší svet. Gróf Emanuel I. Andrássy bol všetkým, na čo si len človek pri slove šľachtic pomyslí - mecenáš, zberateľ, dobrodruh a cestovateľ, ale aj tvorca a nadaný podnikateľ, o ktorom sa slávny maďarský spisovateľ Mór Jókai vyjadril: „Je skutočným uhorským pánom, otvorený všetkým novotám, ktorý rodový majetok svojim vlastným umom, šikovnosťou a usilovnosťou zdvojnásobil...“

Vari najlepším dokladom grófovej všestrannej činnosti a záujmov je rodový kaštieľ Andrássyovcov v Betliari a rozsiahle zbierky, ktoré dodnes zapĺňajú jeho nádherné interiéry, ale aj hrad Krásna Hôrka, starodávne sídlo, ktoré ilustruje starobylosť rodu a jeho postavenie v krajine.

Emanuelov cestopis po ďalekých krajoch juhovýchodnej Ázie sa stal vo svojej dobe hitom, jeho hute zásobovali železom celú monarchiu a slávne poľovačky na jeho panstve sa stali príležitosťou na stretnutie najvyberanejšej európskej spoločnosti.
Ako teda vyzeral ideál uhorského aristokrata a zosobňoval ho práve Emanuel I. Andrássy? A v akom duchovnom a kultúrnom prostredí sa pohybovala najvyššia uhorská aristokracia?

Jaro Valent sa rozpráva s historikom umenia, riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA Júliusom Bárczim.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vypočujte si jednu z najpočúvanejších epizód roka 2021. Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny denníka SME :)

–

„Ešte jedno také víťazstvo a sme stratení!“- to sú slová slávneho starovekého vojvodcu, vojaka telom i dušou Pyrrha Epirského.

Svetová literatúra i historiografia ich preniesla do obľúbeného slovného spojenia - Pyrrhovo víťazstvo - na vyjadrenie toho, že nie každá vyhratá bitka vedie aj k celkovému úspechu. Práve naopak, každé víťazstvo má svoju cenu a niekedy až príliš vysokú.

Rozprávanie o vojne Ríma s Pyrrhom Epirským tak ponúka aj iný príbeh, príbeh o rímskej disciplíne, vytrvalosti a vernosti vlastným hodnotám. Ako ukázali udalosti zo začiatku 3. storočia pred n. l., práve tieto cnosti sa ukázali byť kľúčové a rozhodujúce. Dôležité predsa nie je vyhrať jednu či dve bitky, ale celú vojnu. A len ten, kto po prvom neúspechu a hanbe neklesne na duchu, môže raz na hlave nosiť vavrínový veniec víťaza.

Čo teda urobilo Rím veľmocou? A prečo sa Pyrrhov osud nakoniec zaradil na stranu porazených? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o tejto antickej dráme rozprával s historikom Michalom Habajom.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Po hraní Chopina sa cítim, akoby som plakal nad hriechmi, ktoré som nespáchal a smútil nad tragédiami, ktoré sa ma netýkali.“ Tieto slová írskeho spisovateľa Oscara Wildea azda najlepšie charakterizujú hudbu poľského hudobného génia Fryderyka Chopina.

Jeho mazurky, polonézy, valčíky, prelúdia či etudy ponúkajú poslucháčovi niečo zo sveta, v ktorom sa rozlieha spomienka na stratené šťastie a nostalgia za ďalekým domovom. A práve to je na Chopinovi zaujímavé – akoby smútok mohol mať v sebe aj niečo sladké, návykové, čomu sa človek sotva dokáže ubrániť.

Život Fryderika Chopina sa v mnohom podobá práve tomuto obrazu strateného šťastia. Už ako dvadsaťročný sa stal emigrantom, ktorý musel opustiť svoju vlasť i rodinu. Zo zázračného dieťaťa sa stal lev parížskych salónov, ale aj muž, na ktorého čoraz ťaživejšie doliehali osobné útrapy, chatrné zdravie a odlúčenosť od domova.

Ako sa teda rodila Chopinova hudba a akým životným príbehom si prešiel tento hudobný virtuóz?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klaviristkou a pedagogičkou na VŠMU Jordanou Palovičovou.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Najjednoduchší spôsob ako prežiť zmenu režimu spočíva v starej a osvedčenej stratégii „prezliekania kabátov“. A inak tomu nebolo ani v kultúrnom živote.

Sotva kto by sa nazdal, že človek, ktorý ešte včera písal do ľudáckych novín a brojil proti "židoboľševickým hordám", bude už zajtra oslavovať päťročnice a budovať socializmus v novej, tentoraz komunistickej tlači. Až sa chce preto povedať - na Slovensku je to tak.

Ako teda vyzeral prechod z režimu do režimu v živote angažovaných spisovateľov, novinárov či básnikov? A je vlastne len zopakovaním prechodu väčšiny spoločnosti?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Marínou Zavackou z HÚ SAV.

Tento podcast bol vytvorený s podporou Slovenskej národnej galérie v rámci umenovednej výstavy Akcia ZET.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pravé kiahne, tuberkulóza, osýpky, tetanus, záškrt, detská prenosná obrna, ružienka či mumps – hovorí nám to ešte niečo a prečo tieto choroby, ktoré kedysi decimovali celé generácie pred nami, už takmer nepoznáme? Odpovedať vieme všetci – žijeme dlhšie a lepšie aj vďaka očkovaniu, ktoré bezpochyby predstavuje jeden z najväčších úspechov ľudstva.

Napriek tomu rovnako ako vtedy aj dnes sa v súvislosti s očkovaním vynárajú najrôznejšie pochybnosti, dohady a predsudky. A opačne, rovnako ako dnes aj kedysi bol boj proti očkovaniu výrazom nedôvery voči vrchnosti či autoritám. Vysvetliť princíp očkovania bežnému laikovi sa môže zdať len veľmi ťažké.

Avšak skúsme sa na tento vynález pozrieť inak a prejdime ešte raz cestu, po ktorej putovala moderná veda, a ktorá nám zároveň ponúka dobrodružstvo ľudského poznávania. Veda si predsa rovnako ako dnes i v minulosti brala najväčší diel informácií z pozorovania prírody, jej zákonitostí a javov, ktoré nás obklopujú, ale voči ktorým sme často slepí a hluchí, či jednoducho zaťatí vo svojom presvedčení.

Ako sa teda lekári a vedci dopracovali k prvým vakcínam? Bola aj v tomto prípade na strane človeka šťastná náhoda? A aká je vlastne bilancia tohto úspechu?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o očkovaní rozpráva s Matejom Gogolom z Oddelenia histórie medicíny a zdravotníctva Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Písal sa 21. jún 1991 a noha posledného sovietskeho vojaka opustila Československo. Stalo sa tak po 23 rokoch od začiatku okupácie našej krajiny, keď k nám vtrhla „bratská pomoc“ armád štátov Varšavskej zmluvy.

Kým v roku 1968 vyzerali invázne sily hrozivo a desivo, v rokoch 1990 až 1991 už títo vojaci nenaháňali strach. Aj v tomto prípade sa naplnilo staré heslo – všetko na svete je len dočasu. Sovietsky zväz spel nezadržateľne k svojmu koncu a mladým chlapcom v sovietskych uniformách sa príliš nechcelo domov.

„Zbohom, Československo!“ - hlásal jeden z transparentov sovietskych vojakov opúšťajúcich komárňanské kasárne. Fotografia, ktorá zachytáva tento kratučký moment akoby prezrádzala smútok vojakov za obľúbeným Československom. Veď napokon, čo ich čakalo? Už o pár mesiacov sa ich veľká vlasť rozpadla a svet, ktorý poznali, sa začal topiť v problémoch.

Ako naša krajina znovu nadobúdala svoju suverenitu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Petrom Jašekom so Sekcie vedeckého výskumu ÚPN.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Bolo vzácnosťou, ak mŕtveho odprevádzalo do kostola desať - dvanásť mužov“, ba „mnohí sa pobrali na druhý svet bez svedkov“. Tak spomína taliansky spisovateľ Giovanni Boccacio na pohromu, ktorá sa prevalila Európu v polovici 14. storočia.

Morová epidémia, známa ako čierna smrť, ktorá vtedy zasiahla väčšinu kontinentu takmer vyľudnila mnohé oblasti a hlboko zasiahla do povedomia ľudí. Tí si svoje nešťastie vysvetľovali najrôznejším spôsobom a neraz pritom ukazovali prstom na druhých. Nestalo sa to pritom ani prvý a ani posledný raz. V našich dejinách mali choroby a pandémiu vždy svoje nechcené miesto. A často už len zmienka o blížiacej sa cholere vyvolávala v ľuďoch des, pretože neznamenala len možné ohrozenie, ale celkom iste chudobu a hlad.

Sú tieto katastrofy porovnateľné vôbec s dnešnou našou situáciou a ako sa s nimi vyrovnávala stredoveký človek? Tieto otázky sú, žiaľ, aj po roku stále aktuálne. Preto opakujeme túto epizódu pravidelného podcastu Dejiny denníka SME. 

Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor Historickej Revue a rozprával som sa s Tünde Lengyelovou z HÚ SAV.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Narodil sa v dedine Mereczowszczyzna na území dnešného Bieloruska, študoval vo Varšave i v Paríži a bojoval v americkej vojne za nezávislosť. Keď si už v Novom svete získal uznanie i majetok, rozhodol sa vrátil späť do Európy, aby bojoval aj za vlastnú krajinu, ktorá v tom čase čelila parcelácii a okupácii zo strany okolitých mocností.

Tadeusz Kościuszko nie je len poľským národným hrdinom, ale v mnohých ohľadoch aj prototypom dobrodruha, vzdelanca, svetobežníka a nepochybne aj idealistu, vyznávajúceho dobové myšlienky francúzskeho osvietenstva a amerického republikanizmu.

V americkom štáte Indiana je po ňom pomenovaný celý okres a v štáte Mississippi mesto. Jeho meno nesie aj najvyšší vrch Austrálie. Kým bol tento muž a čo ho doviedlo do pozície poľského národného hrdinu?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Patrikom Kunecom z FiF UMB v Banskej Bystrici. Tento podcast vychádza vďaka podpore Veľvyslanectva Poľskej republiky v Bratislave.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty

–

Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast

–

Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pád z politického vrcholu až do pozície robotníka sledovaného tajnou políciou - takto by sme mohli v krátkosti charakterizovať zhruba dva roky v živote Alexandra Dubčeka. Ten sa v roku 1968 stal symbolom Pražskej jari, teda reformného politického procesu v Československu, ktorý zastavila až invázia vojsk krajín Varšavskej zmluvy.

Do tohto momentu sa tešil mimoriadnej popularite a aj počas toho, ako ulice českých a slovenských miest zaplnili okupačné tanky, bolo jeho meno jedným z hlavných hesiel odporu. Čo však v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch zostalo z jeho politického kapitálu? A ako sa napokon ocitol v pozícii nežiaducej osoby, ktorú by komunistické špičky videli najradšej za hranicami štátu?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o Alexandrovi Dubčekovi v období normalizácie rozprával s historikom Petrom Jašekom z ÚPN.

–

Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi hisrorikmi o rôznych epochách ľudských dejín.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected]

-