Nezhasínaj!

Smolné, čierne, alebo krvné knihy sú unikátne súdne záznamy českomoravských miest, ktorým panovník udelili hrdelné právo. Teda právomoc na vykonanie rozsudku smrti. Do dnešných dní sa ich zachovalo asi 50. Jednou z nich je Smolná kniha Veľkej Bíteše, v ktorej nájdeme asi 110 záznamov. Práve tu je popísaný aj príbeh o brutálnom tovarišstve, ktoré koncom 16. storočia vyčíňalo v Čechách aj na Morave.

V centre tohto príbehu stojí chudobný pastier Ján Čech z Čáslavic, ktorý sa nedobrovoľne stal súčasťou zločineckej bandy na čele s bývalým vojakom - Martinom Roháčom. Roháč a jeho družina vraždili v Sedmohradsku, pri Viedni, aj pri Prešporku. Potom sa presunuli na Moravu, kde zavraždili 59 ľudí, medzi nimi aj štyri tehotné ženy. Časti ľudských tiel svojich obetí využívali na rituály spojené s čiernou mágiou. Z detských obetí mali vyrábať čarovné sviece. Kto sa pozrel do ich svetla, načisto zaspal. Aj preto sa dodnes hovorí, že Roháč bol Diablom a jeho moc nad ľuďmi pochádzala zo samotného pekla. K brutálny vraždám sa Roháč priznal až na šibenici potom, čo ho dolapili blízko rodnej obce – vo Velkej Bíteši.

Scenár: Matej Lipták
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Rastislav Šangala
Podcast produkcia: Simona Mičová

V dobách, kedy dnešné územie Slovenska bolo súčasťou Veľkomoravskej ríše a jednotne sme sa nazývali Slovania, sa verilo nie v jedného, ale hneď v niekoľkých bohov. Pohania vtedy uctievali Mokoša, Svaroga, Perúna, Strigoriča a najväčší rešpekt mali pred Černobogom - bohom temnoty, zla a zmaru. V niektorých verziách mytológie sa Černobog objavuje aj ako boh temnoty, ktorý zodpovedá za noc, zimu a temné aspekty prírody. Ľudia mu stavali svätyne a prinášali obete v nádeji, že sa vyhnú skaze a zatrateniu.

Pozostatky takejto svätyne, ktorá sa považuje za vôbec najstaršiu staroslovanskú svätyňu na území Slovenska, sa v roku 1986 našli aj na najvýchodnejšom cípe Žitného ostrova. Archeológovia odhalili pozostatky polkruhového objektu s otvorom na východ, s ohniskom, popolom, kosťami a črepmi. Analýza črepov a kostí z tohoto miesta ukázala, že ide pravdepodobne o kultový objekt, ktorý pochádza asi z polovice 8. storočia. Práve tam stála spomínaná svätyňa, v ktorej sa pre mocného Černoboga vykonávali pravdepodobne aj ľudské obete.

Scenár: Miriam Fulmeková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Žijú veľmi izolovane, odmietajú bohatstvo, konzum, moderné technológie, ako sú autá, televízia, internet či elektrina. Majú zakázané spievať, tancovať aj športovať. Ich život je zameraný na tvrdú prácu a farmárčenie, ktoré im umožňuje byť sebestační. Ženy sa starajú o domácnosť a o deti, zatiaľ čo muži sa venujú poľnohospodárstvu. Hovoria svojím vlastným jazykom, Plautdietsch, čo je dialekt nemčiny. Ich spôsob života je veľmi prísny, založený na odriekaní a oddanosti Bohu.

Reč je o malej náboženskej kolónii Menitoba, ktorá žije na juhovýchode Bolívie, v úrodných nížinách regiónu Santa Cruz. Žije tu asi dvetisíc farmárov s veľkými rodinami, ktorí patria k ultrakonzervatívnej sekte Menonitov. V 19. storočí utiekli z Európy pred prenasledovaním a perzekúciou. Väčšina z nich sú Holanďania druhej a tretej generácie. Ich spôsob života na prvý pohľad vyzerá ako stratený raj. Ale keď večer padne na izolované usadlosti tma, v temnote za zavretými dverami sa môže stať čokoľvek.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Jana Cviková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

V tejto epizóde sa ponoríme do histórie bosoriek a bosoráctva. Zistíte, že bosorky nie sú len krásne či nebezpečné postavy z rozprávok, ale reálne entity, ktoré historicky naozaj existovali.

Odborníčka na stredovakú medievalistiku Alexandra Ballová priblíži, ako sa tieto postavy v stredovekej a novovekej spoločnosti popisovali a ako sa zmenil ich obraz v spoločnosti v priebehu storočí. Zistíte, ako sa kedysi pristupovalo k čarodejniciam, ako ich usvedčovali a mučili a prečo sa určité magické praktiky považovali za nebezpečné. Dozviete sa tiež, že samotná inkvizícia v Uhorsku nefungovala tak, ako si mnohí myslíme a že hony na čarodejnice boli viac spoločenským a mocenským fenoménom, než náboženskou čistkou.

Dramaturgička Diana Kacárová priblíži aspekty ľudovej mágie, od veštenia až po liečenie a vysvetlí, ako sa tieto praktiky prelínali s každodenným životom v stredoveku a v novoveku. Prečo nás baví ezoterika a na mágiu veríme aj dnes? Rovnako rozoberieme známe prípady posledných popravených bosoriek v Prešporku, ktoré nám ilustrujú, ako sa tieto ženy stali obeťami doby a spoločenských predsudkov.

PLUS! EXTRA obsah sa dozviete o týchto epizódach: #19 Baskické bosorky | #23 Oči z Jabukovacu.

Knihy & filmy spomenuté v podcaste, ktoré by vás mohli zaujímať:

Bosorky, strigy, čarodejnice (Tunde Lengyelová),
Dejiny Diabla (Robert Muchembled),
Agáta (Denisa Fulmeková),
Akkelare (Pablo Aguero, 2020),
Magická posadnutosť (Griffin Dunne, 1998),
Čarodejnice z Eastwicku (George Miller, 1987),
Smrť jej pristane (Robert Zemeckis, 1992).

Podcast o podcaste Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Pár kilometrov od Rigy sa nachádza malé mestečko s názvom Valmiera. V dobách, kedy sa v ňom odohrával nasledujúci príbeh sa nazývalo Wolmar. Vtedy ho obklopovali nekonečné brezové háje a lesy, v ktorých bol aj penzionát Neuwelcke. Išlo o váženú školu pre mladé dievčatá z vyššej lotyšskej spoločnosti, z nemecky hovoriacich vplyvných rodín. A práve tu, v starej budove uprostred lesov sa odohral jeden z najznámejších prípadov bilokácie v tomto regióne.

Podľa rozprávaní istá mladá žena bola údajne schopná byť na dvoch miestach súčasne. Tento fenomén bilokácie sa dostal do povedomia ľudí v súvislosti s jej mystickými schopnosťami, ktoré boli vnímané, ako nepochopiteľné. Či ide o skutočné udalosti alebo legendu, dodnes nevieme. Príbeh sa napriek tomu stal zaujímavým príkladom prepojenia lotyšskej histórie s folklórom.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Zuzana Sotáková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Zvláštne, neraz hlasné zvuky pripomínajúce rany. Samovoľné padanie predmetov či neobvyklý pohyb vecí v miestnosti. Aj takto sa opisujú paranormálne javy, ktoré indikujú, že sa v domácnosti nachádza poltergeist. Toto slovo pochádza z nemčiny a v doslovnom preklade znamená "hlučný duch". Takýto prípad sa odohral aj v Kanade, v Novom Škótsku v 70. rokoch 20. storočia. Známy je ako Veľká amherstská záhada a patrí medzi najviac zdokumentovaný a medializovaný prípad paranormálneho javu vôbec.

Poltergeist strpčoval život mladej žene menom Ester Cox, ktorá v tom čase mala iba 17 rokov. Prípad sa stal predmetom vyšetrovania aj Waltera Hubbella, herca so záujmom o nadprirodzené javy. O udalostiach v dome si viedol denník, na základe ktorého neskôr napísal knihu s názvom The Haunted House: A True Ghost Story. Skeptickí vyšetrovatelia však prípad odmietli ako hoax a dokonale premyslený podvod. Napriek tomu sa prípad Ester Cox a Hubbellova kniha stali významnou súčasťou diskusií o poltergeistoch a paranormálnych javoch v populárnej kultúre.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Veronika Kolejáková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Nie je žiadnym tajomstvom, že polepšovne často fungovali v katastrofálnych podmienkach. Prichádzali sem deti z problémových rodín, opustené a duševne zmrzačené. Namiesto lásky a psychologickej pomoci, zažívali týranie, bitky, ale aj sexuálne násilie. Utrpenie, ktoré nemalo koniec, zúfalstvo a nemožnosť uniknúť. To všetko sa vpísalo do hrubých múrov aj mnohých slovenských kaštieľov, ktoré v minulosti slúžili ako polepšovne. Niektorí veria, že keď budete na takýchto miestach dobre počúvať, zachytíte nárek mladých žien, ktorým sa nepodarilo prejsť na druhú stranu, ale ostali naveky uväznené vo svojej najhoršej nočnej more. Tento príbeh je pripomienkou toho, aké dôležité je bojovať za spravodlivosť a ľudskú dôstojnosť. Priblíži vám osud 13-ročnej polosiroty Magdy, ktorá musí čeliť nielen nepriateľskej atmosfére a neľudským podmienkam, ale aj desivým tajomstvám minulosti.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Katarína Pivarčiová
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Odkiaľ prichádzajú námety a inšpirácia na tvorbu príbehov? Ide naozaj o príbehy, ktoré sa stali? Čo je v príbehoch založené na faktoch a čo je dofabulované? Prečo radi počúvame strašidelné príbehy a prečo nás fascinujú udalosti, ktoré sa stali v dávnej minulosti? Prečo nás aj v súčasnej dobe dokáže ovládať iracionálny strach? Prečo je počúvanie true crime a mystery príbehov zdraviu prospešné a prílišna racionalita nám môže škodiť? Vytráca sa zo sveta magickosť? Odpovede nielen na tieto otázky vám dajú dramaturgička Diana Kacárová a podcast produkčná Simona Mičová. Hostkou tretej špeciálnej epizódy je psychologička a scenáristka Veronika Kolejáková.

PLUS! EXTRA obsah sa dozviete o týchto epizódach: #19 Baskické bosorky | #29 Pôstne dievča | #34 Krvavé šenky | #36 Čierny sneh | #49 Sivý kameň.

Knihy spomenuté v podcaste, ktoré by vás mohli zaujímať:
Populárne spisy I. - III. (Holuby Ľudevít Jozef Dr.).
Žitkovské bohyne (Kateřina Tučková).
Svätyne (Dominika Madro).
Šeptuchy (Alena Sábuchová).
Dom pre jeleňa (Dominika Moravčíková).
Nepriateľ zvnútra (Tatiana Bužeková).

Podcast o podcaste Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Na prvý pohľad milá a vážena vdova, v skutočnosti žena, ktorá verila v silu okultizmu a nadprirodzena. Pre sled tragických udalostí, ktoré ju počas života zasiahli, nadobudla presvedčenie, že je prekliata. Aby pred zlými duchmi ochránila nielen seba, ale aj svoju rodinu, rozhodla sa zabíjať.

Leonarda Cianciulli sa kvôli svojim paranojám a následne sériou vrážd, ktoré v 30. rokoch 20. storočia vykonala, stala najznámejšou ženou v Taliansku. Dodnes si ju dejiny pamätajú ako La Saponificatrice di Correggio, teda mydlovú babu. Jej prípad je považovaný za jeden z najznámejších prípadov kriminálnej histórie v Taliansku vôbec a stále je predmetom mnohých psychologických a kriminologických štúdií. Tie sa zaoberajú motiváciami, ktoré Leonardu viedli k tomu, aby z obetí vyrábala mydlá či koláčiky. Tie potom rozdávala známim a susedom.

Leonarda svoje činy nikdy neoľutovala. Verila, že iba takto mohla naplniť svoj osud. V ženskej väznici strávila zvyšok svojho života. Nátroje, ktoré na spracovávanie obetí a následnú výrobu mydiel používala,  sú dodnes vystavené v kriminologickom múzeu v Ríme.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Michaela Materáková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

V obci Moldava nad Bodvou, východne od Košíc, sa nachádza nie veľmi známa jaskyňa. Vstup do nej je ukrytý v kamennom previse a je taký úzky, že sa cez neho dospelý človek ledva pretlačí dnu. Ak sa mu to aj podarí, čaká na neho temný labyrint plný klaustrofobických chodieb, v ktorých sa dá veľmi ľahko stratiť.

Hoci je jaskyňa kvôli bezpečnosti od roku 1984 pre verejnosť uzatvorená, je už niekoľko desaťročí predmetom skúmaní archeológov. Počas vykopávok tu objavili pozostatky z rôznych historických období, pričom najstaršie majú takmer 7 000 rokov. Vtedy v jaskyni pravdepodobne pobývali pravekí ľudia. Okrem fragmentov keramiky sa v Moldavskej jaskyni našli aj ľudské kostry a rôzne drobné predmety, ktoré naznačujú, že v stredoveku v nej došlo k tragédii. Moldavská jaskyňa nie je len geologicky a archeologicky zaujímavým miestom, ale aj lokalitou plnou histórie, mýtov a nevysvetlených udalostí, ktoré nám dokážu priblížiť už len príbehy.

Vypočujte si epizódu o trúchlivom osude vojaka Juraja, ktorý v stredovej Bitke pri rieke Slaná čelil neľútostnému osudu s Tatármi. Jeho boj o prežitie je pripomienkou, že svetlo si vždy nájde cestu tam, kde je odhodlanie prežiť.

PS: Báť sa je povolené!

Scenár: Petra Stračiaková
Námet a dramaturgia: Diana Kacarová
Hlas: Marek Majeský
Zvuková produkcia: Miroslav Baričič
Podcast produkcia: Simona Mičová

Nie je to tak dávno, čo vydajadychtivé ženy verili, že si pravú lásku dokážu pričarovať. Pomáhali si riekankami, bylinkami, rituálmi či rôznymi „magickými“ predmetmi. Jedným z nich bol aj sivý kameň. Povera o Sivom kameni je známa najmä v slovenských a českých tradíciách. Tento kameň je často spájaný s magickými a mystickými vlastnosťami, najmä v kontexte ochrany a predpovedania budúcnosti. V niektorých regiónoch sa tiež verilo, že ak si žena nájde Sivý kameň a nosí ho pri sebe, napríklad v náhrdelníku alebo ako amulet, môže jej to pomôcť pri hľadaní pravého partnera.Tento kameň sa tiež v niektorých verziách považuje za prostriedok na ochranu lásky, aby vzťah bol stabilný a odolal vonkajším vplyvom. Ak sa kameň vráti do pôdy alebo ho niekto stratí, môže to podľa niektorých verzií znamenať neúspech v láske alebo ukončenie vzťahu. Vypočujte si príbeh Zuzany, ktorá si za pomoci čarov chcela pripútať muža. Tie mu však zobrali to najcennejšie, čo mal – jeho dušu.

Scenár: Veronika Kolejáková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Fenomén „pojedača hriechov“ predstavuje historický rituál, ktorý sa vykonával v rôznych častiach Európy, najmä na Balkáne, v Anglicku, Walese a aj v niektorých oblastiach Slovenska. Tento zvyk bol spojený s posledným pokáním a očistením duše zosnulého, kedy si Pojedač hriechov vypočul nevyspovedané hriechy zosnulého. Následne cez rituál konzumácie chleba, ktorý bol predtým položený na tele umierajúceho, mal prijať jeho hriechy, a tak ho očistiť. Tento rituál bol sprevádzaný odmenou pre pojedača hriechov, avšak jeho duša zostávala „poškvrnená“. Tradícia sa líšila v závislosti od regiónu a postupne zanikla v dôsledku zmien v náboženských a spoločenských praktikách. Vypočujte si príbeh študenta Jakuba, ktorý pre chlapčenskú nerozvážnosť a ilúziu rýchleho zárobku zapredal svoju dušu.

CREDITS || Scenár: Petra Stračiaková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Druhá svetová vojna, najväčší ozbrojený konflikt v našich dejinách, sa skončila zhodením atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki, čo ukázalo ničivé účinky zbraní hromadného ničenia. Od tej doby sa 20. storočie stalo obdobím konšpiračných teórií o tajných vojenských projektoch. Ufológovia a konšpirátori tvrdia, že vlády aj dnes skrývajú informácie o stretnutiach s mimozemšťanmi a o pokročilých technológiách. Jedným z takýchto projektov je aj Filadelfský experiment, známy ako Experiment USS Eldridge. Príbeh, ktorý sa objavil v 50. rokoch 20. storočia tvrdí, že počas 2. svetovej vojny bol americký torpédoborec USS Eldridge zapojený do tajného pokusu, ktorý mal za cieľ dosiahnuť neviditeľnosť pomocou elektromagnetických polí. Experiment je spojený s teóriami o tzv. "neprechádzajúcom čase" a teleportácii. Vypočujte si príbeh Ala Bieleka, ktorý až do konca života tvrdil, že je v skutočnosti Edward Cameron, vojakom, ktorý Filadelfský experiment zažil.

CREDITS || Scenár: Zuzana Sotáková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Počuli ste už o Paulínskom kláštore s názvom Mariánska Čeľaď? Je považovaný za jedno z najstrašidelnejších miest na Slovensku. Chátrajúce ruiny kláštora sa nachádzajú v okrese Nové Zámky, blízko kúpeľnej obce Podhájska. Hoci z monumentálneho kláštora sú dnes už len ruiny, trýznivá atmosféra, ktorú vyžaruje, má svoje korene v jeho dávnej, krvavej histórii. V útrobách sa údajne dodnes ozývajú ženské náreky a niektorí návštevníci v jeho temných uličkách dokonca zachytili pohyby bytostí z ríše mŕtvych. Možno aj preto priťahuje nielen lovcov duchov, ale aj vyšetrovateľov paranormálnych javov. Vypočujte si epizódu Diabolský kláštor, ktorá vám priblíži príbeh Terezy - dievčiny, ktorej sa podarilo uniknúť pred zvrátenými chúťkami nerestných míchov.

CREDITS || Scenár: Katarína Pivarčiová | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Postava Slendermana je internetovým výmyslom, ktorý v roku 2009 stvoril muž menom Erick Knudsen. Vytvoril si k nemu aj legendu a photoshopom upravil fotografie tak, aby vzniklo monštrum: vysoký, štíhly muž v čiernom obleku, ktorý unáša deti. Hoax sa rýchlo rozšíril a po čase už nik nevedel rozoznať, čo je pravda a čo lož. Stačilo, aby duševne nevyrovnané deti natrafili na túto legendu a považovali ju za realitu. Predstavovali si, že Slenderman je reálny a chce od nich obeť v podobe vraždy. Potom, ako sa niekoľko detí v Amerike a v Austrálii pokúsilo zabiť svojich spolužiakov, Erik vydal oficiálne stanovisko: "Slenderman je fikcia, internetový žartík, ktorý sa rozšíril, nič viac." Ale, legenda o tajomnom mužovi si ďalej žije na internete svojim vlastným životom. Dodnes jestvujú ľudia, ktorí tvrdia, že sa s ním stretli a zachytili ho na fotkách a veria, že je skutočný.

CREDITS || Scenár: Juraj Búry | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Predstavte si túto scénu: Ste v tichom, pustom kraji. Okolo vás nie je nič, iba šíra krajina. Stojíte na vrchole starovekej mohyly a napriek horúcemu letnému slnku vám po chrbte prechádza intenzívny mráz. Okolo seba cítite zvláštne prúdenie, akoby vás chcel niekto chytiť za rameno, akoby sa vám niekto prihováral. Ale vôkol niet ani živej duše.

Staroveká mohyla v katastri dnešnej obce Palárikovo bola tri tisícročia dozadu miestom, kde sa stretávali duchovia minulosti a prítomnosti. V časoch jej vzniku ešte Palárikovo Palárikovom nebolo. Nežili tu ani Slovania, ani Maďari, ani bájni Kelti, ktorí sem prišli až o dlhé stáročia neskôr. Kto teda boli jej tajomní stavitelia? Akým jazykom sa zhovárali? Čomu verili a prečo postavili mohutnú mohylu práve na tomto osamotenom mieste? Odpovede na podobné otázky si dnes môžeme už len domýšľať. A ani príbehy, ktoré sa tu až do 70. rokov minulého storočia odohrali, už nemá kto spoľahlivo prerozprávať. Iba ak... Magickú skúsenosť s mohylou zažil Michal so sestrou Emou, a to v čase, keď boli deťmi. Príbeh sa odhodlal vyrozprávať až v dospelosti. Poslúžil ako strašidelná rozprávka na dobrú noc jeho vlastným deťom.

CREDITS || Scenár: Juraj Raýman | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Útok mimozemskej civilizácie vo filmoch vždy vyzerá ako devastačná vojenská operácia. Krik, krv, streľba. Ale viete si predstaviť, že by 8 miliárd ľudí naraz iba pokojne zaspalo a zmizlo? Aj takto si predstavujú niektorí záhadológovia útok mimozemšťanov, ktorí údajne postavili Mesačnú šachtu – monštruózny hudobný nástroj na ovládnutie ľudstva. Jej príbeh sa začína pred 80 rokmi, v jaskyni niekde v Belianskych Tatrách. Svedkom o existencii tohto nástroja mal byť Anton Horák, český vojenský veliteľ a výsadkár. Po vojne síce emigroval, ale zabudnúť nedokázal. Svoje zážitky a spomienky na stretnutie so zvláštnym geologickým útvarom  podrobne spísal do denníkových zápiskov. Svoju správu neskôr uverejnil aj v prestížnej vedeckej publikácii. Časom ju prebrali viaceré časopisy, a tak sa jeho osobná skúsenosť aj s informáciou o existencii Mesačnej šachty dostala naspäť na Slovensko a dodnes ju hľadajú speleológovia a záhadológovia z celého sveta. 

CREDITS: Scenár: Miriam Fulmeková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Odťaté končatiny, hlava oddelená od trupu, telo zaťažené obrovským kameňom. Keď archeológovia nájdu takýto hrob, tušia, že majú dočinenia s praktikami, ktoré slúžia na ochranu pred upírom. Dôkaz, že ľudia verili v bytosti, ktoré sajú krv, sa našiel aj v českom mestečku Radomyšl. Kostra ženy, ktorá v takomto hrobe ležala, vypovedá o neslýchanej surovosti. A za ňou je legenda plná brutálnych vrážd a temných orgií, ktoré postihli bájny Zoranov pluk. Replika ženského skeletu sa spolu s mnohými ďalšími nachádza v miestnom múzeu. Je jednou z najväčších atrakcií a chodia sa na ňu pozerať turisti z celého sveta. Vo svetovom merítku je táto upírka považovaná za unikátny objav.

CREDITS: Scenár: Anita Ráczová | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Nekonečný riečny labyrint, v ktorom sa zastavil čas. Aj takto sa dá opísať Delta Dunaja - druhý najväčší vodný ekosystém v Európe, ktorý neustále mení svoj vzhľad. Orientácia je tu preto náročná a ak človek nemá mapu či skúseného vodáka, môže veľmi ľahko zablúdiť. Takýto osud postretol aj 26-ročného Američana Marka, ktorý na Slovenko prišiel spoznať svoje korene. Výlet do obce Bodíky ležiacej pár kilometrov severne od Gabčíkovskej priehrady mu navždy zmenil život.

Ponorte sa s nami do príbehov podcastu Nezhasínaj! - skutočnosti inšpirované legendami, pri ktorých neplatia zákony prírody ani ľudská logika. Príbehmi hrôzy vás bude sprevádzať herec Marek Majeský. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Hlava a uši ako netopier, zuby vystrčené von, tenké ako ihly. Koža na tele je hrubá a celá šupinatá. Chvost je hladký a dlhý. Šúcha sa po zemi potichu, ako jašterica. Oči má červené, ako uhlíky a vie nimi uhranúť. Indiánski šamani ju vraj vedeli skrotiť. Takto viacerí opisujú novodobého mýtického tvora, ktorého existenciu sme po prvýkrát zaznamenali po roku 1995. Príšera mala vtedy zaútočiť na zver v Portoriku. Odvtedy boli hlásené pozorovania a svedectvá z rôznych kútov latinskej Ameriky, USA, Ruska či Filipín. Spôsob usmrtenia obetí - vysatie krvi.

Scenár:Veronika Kolejáková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová | Vizuálna grafika: Nikolas Kysela

Ponorte sa s nami do príbehov podcastu Nezhasínaj! - skutočnosti inšpirované legendami, pri ktorých neplatia zákony prírody ani ľudská logika. Príbehmi hrôzy vás bude sprevádzať herec Marek Majeský. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!